Forever or never ✔

&6&

Ubehol týždeň od tej udalosti. Ešte stále som na dne. Úplne na dne. Chodím po Inštitúte ako nejaký nemŕtvi. Ani na misie ma neberú. Zakázala to moja mama. Vraj potrebujem premýšľať o tom.
A s Lightwoodom nás to tak vzalo, že teraz sa ani na seba nepozrieme. Proste nič. Žiadne štipľavé poznámky, žartíky ani zízanie. Chodíme okolo seba, ani sa na seba nepozrieme. Akoby tu ten druhý ani nebol.

Dýcham zhlboka. Musím sa sústrediť na dýchanie inak na mieste odpadnem.

Teraz sedím v kancelárii mojej mami a pani Lightwoodovej. A čakáme na toho debila.

Niekto otvorí dvere. Neunúvam sa pozrieť, lebo viem kto to je.
Vedľa na stoličku si sadne Lightwood.

Pani Lightwoodová sa postaví z kresla a prejde pred nás.
,,Tak synček, ako si sa rozhodol?"

Nad tým sa musím usmiať. Že synček. Ďakujem pani Lightwoodová za novú prezývku pre vášho synčeka.

,,Poviem to stručne. Mami toto robím len z lásky k tebe a našej rodine. Nechcem aby sa na našu rodinu zabudlo a nechcem aby Spolok dostal do rúk Inštitút. Preto prehlasujem, aj keď nerád, že si beriem Sophiu Williamsovú za ženu." a sakra. Toto je zlé. Nie zlé, priam hrozné. A povedal to tak sebaisto. Buď si to nacvičoval alebo sa už plne rozhodol predtým. A teraz je rad na mňa.

Všetci až na Lightwooda sa na mňa otočia. A teraz čo?

,,Som za to, že všetky možnosti sú hrozné, ale je pravda ako obidvaja milujeme naše rodiny.... a urobíme pre ne čokoľvek. A Spolok nemôže byť dobrý vodca Inštitútu. Preto aj ja volím..... vydať sa za Lightwooda." za toto pôjdem do pekla. Počkať, veď ja som si to peklo práve vybrala. Dúfam, že to bolo múdre rozhodnutie. Čo to zasa táram? Toto nebolo múdre rozhodnutie, toto bolo najhlúpejšie rozhodnutie aké som kedy urobila.

Obidve sa na nás usmiali. Mysleli si, že to je dobré. Vidieť moju mamu, ako sa znovu usmieva je úžasne.
,,Dobre svadba sa bude konať o mesiac." vytreštím oči na pani Lightwoodovú. O mesiac? Nie je to nejako skoro? Čo ma to popadlo? Dobre, musím sa od tohto všetkého dostať preč. A to, čo najskôr.

,,Synček."pokynie jeho mama ku mne.

Lightwood prevráti očami. Vyberie z vrecka bundy malú krabičku. Kľakne ni na jedno koleno a otvorí krabičku.
Vnútri sú dva krásne prstene. Obidva sú strieborné. Jeden je trocha väčší, ten bude pravdepodobne pre neho. Druhý je menší, a má na rozdiel od druhého ma malé diamanty. Sú úchvatné. Postavím sa pred Lightwooda.

,,Sophia Williamsová, preukážeš mi tú česť a staneš sa moju ženou?" čakal. Svoj sľub som dala. Pre moju rodinu, Inštitút, pre všetkých. A potom som to povedala.

,,Áno."povedala som neisto. Lightwood mi nasadil prstienok.

Naše mami si túto chvíľu užívali. My sme skôr touto chvíľou pohŕdali.

,,Och, a aby to vedelo, čo najmenej ľudí." Prečo?

,,Prečo?" opýta sa Lightwood. Ten určite číta myšlienky.

,,Nechceme aby niekto vedel, že ste sa zosobášili, len kvôli tomu, že naše rodiny sú......na v zlej situácií."
Mám to chápať tak, že nikto to nevie.

,,Ale Clary a Jace to vedia."preruším ju.

,,Aj Izzy."doplní Lightwood.

,,To bola náhoda. Omylom to počuli. Ale sľúbili nám, že to nikomu nepovedia."

,,Mám to chápať tak, že to nikto nevie. A aby naše rodiny nevyzerali ako...debili." snažila som sa nájsť slušnejšie slovo. ,,Sa máme tváriť ako.....šťastný pár?" nadvihnem jedno obočie.

,,Tak nejako."

,,Ale, čo naša rivalita? Nikto nám neuverí, že sme spolu šťastný, keď sme boli nepriatelia." ukáže Lightwood na mňa a na seba.

,,Niečo si vymyslite, niečo ako, že ste to tajili alebo tak." povedia. Toto je ešte horšie, ako som čakala. Na toto nemám nervy. Odchádzam.

Odídem z kancelárie a mierim do mojej izby.

.....

Ahoj Slniečko!
Dúfam, že sa časť páčila.
Čo myslíš, ako to dopadne?
Ďakujem za všetky votes a komentáre.
I love you!
Hore na obrázku sú prstienky.

Sofinka12