Forever or never ✔

&12&

Prebehol týždeň. Zajtra som oficiálne pani Lightwoodová. Nemôžem uveriť, že sa to vážne deje.

Lightwood je už úplne zdraví. Sme úplne v pohode. O tom incidente sa nerozprávame. A dohodli sme sa, že o tom pomlčíme. Teda ja sama som sa dohodla. Ale on to našťastie nevyťahuje.

Som za to rada. Teraz ležím na posteli a pozerám do stropu. Premýšľam.

,,Williamsová?"opýtal sa Lightwood.

,,No?"

,,Čo robíš za blbiosti? Už viac ako hodinu civíš do stropu."

,,Hovorím s jednorožcami." hlesnem prvé, čo ma napadne.

Lightwood zdvihne jedno obočie hore. Toto je riadne sexi. Čo to zas trepem!

,,A ja sa mám s týmto oženiť."

,,Tiež sa mi nijako nechce."uškrniem sa.

Zasmeje sa. Tak inak. Úprimnejšie. Aj ja sa usmejem.

Postavím sa. ,,Tak fajn idem trénovať. Dávno som nebola."

,,Idem s tebou." začudujem sa ale prikývnem.
Dobre, to bolo divné. Ale v tomto svete je všetko divné, takže.....

Ideme spolu do telocvične. Potrebujem sa viacej zamerať na boj s mečom.

V telocvični nikto nie je. Tým lepšie.
Zo zbrojnice zabudovanej v stene zoberiem meč. Pri mojom dotyku sa rozsvieti.

Tak fajn. Úkrok, výpad a seknutie.
Toto zopakujem ešte viacej krát. Nedarí sa mi to. Nemám pevný postoj, nemám takú obratnosť.

,,Držíš to zle." zabudla som, že je tu aj Lightwood.

,,Akože ty to vieš lepšie?" odvrknem.

,,Áno. Učil ma to Jace." uškrnie sa. Prevrátim očami. Egoista. Vzdychnem.

,,Pomôžem ti."
Pristúpi ku mne zo zadu. Je blízko. Cítim jeho telesné teplo. Zrýchli sa mi dych. Chytí mi ruku kde držím meč a položí svoje prsti na moje. Druhú ruku má na mojom boku.Zastavím dych. Do líc sa mi nahrnie krv. Prečo sa toto deje? Ja ho predsa nenávidím. A tak to aj ostatne.

,,Takto." šepne mi do ucha. Po chrbte mi prejde mráz. Ale nie zo strachu.

Švihne mečom dopredu. Stále ma drží. Nehodlá ma spustiť.
Ešte urobíme výpad.

Dám dole ruku. A otočím sa k nemu. Pozerá mi do očí. V tých jeho je niečo, čo neviem opísať.

Nahne sa a  zľahka sa otrie o moje pery. Nie. Toto sa nikdy nemalo stať. Nenávidím ho predsa. Tak, prečo sa to všetko deje?

,,Sophia." všetko sa vyparí.
Lightwood ma pustí a odstúpi odo mňa na dva metre.  Hneď na to do telocvične vstúpi Lydia.

,,Oh, tu si Sophia. Potrebujem s tebou niečo prebrať.........Ahoj, Alec." usmeje sa. Všimne si potom Lightwooda.

Prikývnem, odložím meč a nasledujem ju. Posledný krát sa pozriem naňho, aj on sa pozerá. Sklopím zrak dole na topánky.

,,A čo si chcela?" opýtam sa Lydie po ceste.

,,Prekvapenie, ale musíš si zaviazať oči." lišiacky sa usmiala.

Pozriem na šatku v jej rukách, ktorú práve vytiahla zo saka.

,,Dobre."
Zaviaže mi oči. Obviaže mi šatku okolo hlavy.

,,Teraz počúvaj môj hlas. A nasleduj ho." Idem za Lydiinym hlasom. Je to ťažšie ako som čakala.

Po pár minútach chôdze počujem ako Lydia otvorí dvere od nejakej izby.

,,Tak, môžeš." dám si dole šatku. Stojím v Izzynej izbe. Sú tu všetky moje kamarátky Izzy, Clary, Lydia. Je pravda, že kamarátov veľa nemám.

,,Prekvapenie!" zvýsknu.

,,Čo sa to deje?" zasmejem sa.

,,Rozlúčka so slobodou!" vykríkne Clary.
,,A ešte som tu aj ja." pozriem sa za seba.

Moje oči sa rozžiaria. ,,Zaira!"objímem ju. Bože, Zaira. S ňou som sa naposledy videla na strednej škole.

,,Ahoj, Sophia." zasmeje sa.
,,No, Sophia, " zakrúti hlavou, ,,nevedela som, že sa budeš vydávať." usmejem sa.

,,Áno, budem." aj ja sa usmejem.
,,A kto je ten šťastný?"
,,Lightwood."poviem.

Vyklulí oči a ústa sa jej zvlnia do širokého úsmevu. Začne skákať ako zajac. A ukazovať na mňa. ,,Ja som to vedela! Ja som to vedela."

Zaira si totiž vždy myslela, že sa do seba zamilujeme. Keby tak vedela.

,,Dobre prestaň." zasmejem sa.
,,To musíme osláviť." rozbehne sa ku veľkému stolu.

Až teraz si všimnem na veľkom stole všemožní alkohol a čipsy.
Tak toto bude sranda.

,,Tak, ide sa na to." Pribehnem k stolu a zoberiem fľašu vodky.

.....

Neviem koľkokrát som sa napila, ale určite to bolo veľa. Ráno je najhoršie. Ledva som vstala. Mám pocit, že sa mi do mozgu zapichávajú milióny ihličiek.

,,Sophia!" zľaknem sa a spadnem z postele.

,,Čo robíš Clary?!" au, moja hlava. Asi za chvíľu vybuchne.  Z ťažkým úsilím sa postavím a znova sa uložím do postele.

,,Vstávaj! Dnes máš svadbu." odkryje mi perinu.

,,Nie." zakňučím.

,,Ale áno. Poď." ťahá ma za nohu. Nie, nedám sa. Držím sa plachty.
,,Bože, Sophia pusti sa."

,,Ako to, že ty nemáš opicu?" pozriem na ňu.

,,Nevypila som toho toľko, čo ty a Izzy." uškrnie sa.

Nejako sa vytrepem s postele a idem do kúpeľne dať si sprchu.

,,To je šatník." povie Clary. Aha. Vážne to je šatník. Nevadí.

Teraz sa už vážne presuniem do kúpeľne, s úmyslom dať si sprchu.

Ahoj!
Je tu nová časť.
Ďakujem za všetky votes a komentáre.
Konečne bude svadba.

Sofinka12