Akoby som stála o to, aby som celý zvyšok života strávila s ním! S ním! Veď ho nenávidím! Obidvaja sa nenávidíme. A obidvaja sme tak hlúpy, že sme súhlasili a zachránili naše rodiny, jedným odporným zväzkom - manželstvo.
.....
Shadowhunters fanficti...
Ako je možné, že sa stratí váš muž na vašej oslave? To sa stane len mne. Tam stál. Teraz. Pred chvíľou.
POHĽAD TRETEJ OSOBY:
Zatiaľ, čo Sophia hľadala Aleca a zase on ju sa v kúte zasadačky rozprávajú Zaira s Jaceom.
,,Nikto by nečakal, že obidvaja budú panici?"opýtal sa Jace. ,,Neviem."prikývla Zaira.
,,Mali by sme ich dať dokopy." ,,Súhlasím."
Zaira a Jace sa rozprávali o tom, ako ich spojiť do kopy. No nevedeli, že Jennifer Blackwoodová sa krčí za dverami a počúva ich.
POHĽAD SOPHII:
Už ho vidím. Alec ide dozadu, kde sú uložené stoličky a skrine s dokumentami. Aj, keď som na druhej strane zasadačky, dobehnem ho rýchlo. Chcem tam vstúpiť a opýtať sa, prečo tam vôbec išiel no.......to, čo tam uvidím mi vyrazí dych.
Do očí sa mi nahrnú slzy a ústa si zakryjem rukami. ,,.......Al-lec?"zakňučím. Alec sa tam bozkáva s Jennifer. Môj Alec. Alec sa od Jennifer odtrhne a pozrie na mňa.
,,....Sophia...."nenávidím ho! A ja krava som ho už začala mať viac ako rada! Láska je na hovno!
,,Sophia...ja...ja ti to vysvetlím." snaží sa Alec.
,,Ani sa neobťažuj! Ako....ako si mohol! A ešte k tomu s Jennifer! A ja krava som ťa milovala! Možno sme svoji ale ja požiadam o zákaz priblíženia! A vieš, čo ani sa nedivím, že zrovna Jennifer..." už to viacej nevydržím a vybehnem odtiaľ. Neberiem ohľad ani na to, že ma niekto volá. Proste bežím preč. Preč od neho. A Jennifer.
,,Sophia!" počujem ho kričať no nezastavujem. Prečo by som aj mala. Bežím do našej izby a zamknem sa tam. S plačom sa zosuniem na podlahu.
,,Sophia! Pusti ma dovnútra! Ja ti to vysvetlím!"zakričí Alec cez dvere.
,,Tak začni, vážne chcem vedieť, čo sa s tebou stalo." poviem.
Počujem, cez dvere ako sa Alec nadýchol. ,,Sophia. Neviem odkiaľ Jennifer zistila, že si panna ale povedala mi, že ak nechcem, aby sa to dozvedel niekto iný tak mám robiť, čo povie. Zaviedla ma dozadu a začala ma bozkávať. Chcel......chcel som ju dať zo seba dole no,.....prišla si ty a.......Sophia za tých pár mesiacov si sa mi vkradla do srdca. A myslím.....nie ja viem, že ťa tiež milujem." ,,Prosím otvor." Zašepkal.
Otvorila som dvere. Alec mal červené oči od plaču. Vošiel dnu a zatvoril za sebou dvere. Zamkol.
Stál tam. Mal na pere kus farby od ružu Jennifer. Zdvihla som ruku a zotrela mu ju palcom.
Alec chytil moju ruku a oprel si o ňu líce. No ja som mu ju vytrhla. Ešte nie.
Alec sa zatváril sklamane no prijal to. Díval sa na mňa pár minút. No potom ma zrazu pobozkal.
POHĽAD ALECA:
Nevydržal som to musel som ju pobozkať. Jej pery chutili sladko. Ako zakázané ovocie. Najprv ma chcela odtrhnúť, no ja som to nedovolil. Nechcel som. Jazykom som sa skúsil prebiť cez jej pery. No nemusel som. Ona mi to sama dovolila. Bol som tak rád.
Presunul som ruky pod jej zadok a nadvihol ju. Automatický si prekrútila nohy okolo môjho pása. Pomalý sme sa blížili k našej posteli bez prerušenia bozku.
Na chvíľu som sa od nej odtrhol a vyzliekol si sako. Znovu som sa k nej naklonil a pobozkal ju teraz nežne na pery. Prebehla medzi nami statická elektrina.
Keď Sophia hmatala po opasku na nohaviciach, zastavil som ju.
,,Nemôžme." povedal som.
,,Prečo?" Opýtala sa.
,,Nechcem ti ublížiť." Povedal som.
,,Alec. Je to v poriadku. Ja to chcem." pohladila ma po líci.
Uškrnul som sa.
Ahoj! Po sto rokoch tu je nová časť. Pravdepodobne ma tu každý chce zabiť za to, ako som ukončila túto kapitolu. Ďakujem za všetky votes a komentáre. Ahoj pri ďalšej časti.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
