&21&

1K 66 0
                                    


Dovolenka skončila. S Alecom sme sa vrátili do Inštitútu. O našej dohode sme nikomu nepovedali. Aj keď sme nemali komu. Všetci totiž veria, že sme do seba  zamilovaný až po uši. Teda až na Izzy, Clary, Jacea, Zairu, našich rodičov a Lydiu.

,,Konečne." hodím sa na posteľ a zaborím tvár do vankúša.
,,Už ťa nikdy neopustím. Nemôžem uveriť, že som ťa tu nechala. Milujem ťa." hovorím.

,,To hovoríš mne?" uškrnie sa Alec.
,,Nie tebe, ale posteli." zasmejem sa a vstanem.
,,Ako inak." zasmeje sa aj on.

Zoberiem kufor, ktorý po tristotisíc pokusov hodím na posteľ. Ten kufor váži najmenej tonu.
Ide sa vybaľovať.

.....

,,Koľko je hodín?" opýtam sa Aleca. Je divné ho oslovovať menom. Také netypické. Proste máte nepriateľa, a predstavte si, že teraz ho máte oslovovať menom. Je to nezvyk.

,,Za chvíľu bude päť." povie.

Niekto zaklope na dvere.,,Ďalej." povieme s Alecom naraz. Usmejem sa nad tým.
Do miestnosti vstúpi pani Lightwoodová.

,,Alec, Sophia." pozdraví nás.

,,Pani Lightwoodová." odzdravím.

,,Prosím Sophia, volaj ma Maryse. Sme predsa rodina." mám taký pocit, že konečne prejavila nejaký cit.

,,Dobre, Maryse."

,,Obidvoch vás potrebujeme. Je to naliehavé. " Ďalšia misia, predpokladám.

,,Ako naliehavé?" opýtal sa Alec podráždene. Myslím, že by teraz radšej oddychoval.

,,Veľmi. Našli sme Sankca." odíde ladným krokom z izby.

,,Konečne." poviem. V rýchlosti si zoberiem koženú (samozrejme, že čiernu) bundu. A bežím do zbrojnice. Aleca nechávam za sebou.

V zbrojnici už je Jace a Zaira. Prečo mám pocit, že sa viacej zblížili, keď sme tu neboli?

,,Ahojte." zakrývam im.

,,Ahoj Sophia." skočí mi Zaira do náručia.
S Jaceom iba na seba kývneme hlavami. Moc kontaktu mu pravdepodobne škodí.

,,Chýbala si mi." usmeje sa Zaira.
,,A ako bolo? Našla si tam niekoho pre mňa? Bola si v mori? Bolo slnečno? A hlavná otázka, čo ty a Alec?" vychrli na mňa.
Našťastie som zvyknutá, na jej vypočúvanie.

,,Bolo dobre. Nikoho som pre teba nenašla. Áno, bola som sa kúpať v mori a áno, bolo slnečno. A, čo sa týka Aleca, poviem potom." odpoviem jej.

,,Moment? Povedala si Aleca?" ozve sa z poza ramena Zairi, Jace.

,,......áno." nadvihnem obočie.

,,Prečo? Čo sa stalo?" vykríkla Zaira. No na chvíľu stuhla. Začala si okolo prsta omotávať prameň vlasov. Ou, toto nebude dobré. Toto robí vždy, keď rozmýšľa. A podľa toho, ako sa teraz zatvárila to bude katastrofa.

,,Vy........ste........mali...?" uškrnie sa šibalsky.

Myslí, že som mala sex s Alecom?
,,Nie!" poviem rýchlo.

,,Tak potom?" nadvihne obočie.
,,S Alecom sme sa dohodli, že keď už sme tí manželia, tak sa budeme oslovovať menom." vysvetlím.

,,Už si im to povedala." ozve sa Alec, ktorý práve vstúpil do zbrojnice. Otočím sa naňho.

,,Hej." usmejem sa.

,,Ahoj Alec." pozdravia ho Jace a Zaira.
,,Čaute."

,,Tak, čo máme?" opýta sa Alec, Jacea.

,,Raphael našiel Sankca. Drží ho v hrobke pod hotelom Dumort." vysvetlí.

Ďalej už rozhovor nepočúvam, lebo zo zbrojnice si zoberiem tulec so šípmi a lukom. Nasadím si ochranné rukavice.
Dve dýky si dám za opasok. Nakoniec vytiahnem zo zadného vačku stéle a prejdem ním po všetkých šípoch.

,,Tak som pripravená." poviem a prehodím si cez rameno tulec so šípmi.

,,Čakáme sa vonku." povie Zaira a schová si meč.

.....

,,Nie, podľa mňa sú jednorožci iba rúžovej a bielej farby." až tak sa nudíme, že so Zairou preberáme akú majú farbu jednorožci. Sme proste divné.

,,Ale môžu byť aj modrý." namieta Zaira.
,,Nie." poviem.

,,Áno."
,,Nie."
,,Áno."
,,Nie."

,,Jednorožci neexistujú!" vykríkne Jace, ktorého naša debata štve. ,,A už buďte ticho." rozkáže.

No, ja sa nevzdám a šepnem Zaire do ucha. ,,Sú iba ružový a biely."

Jace sa otočí a zazriem na mňa.,,Sophia."
,,Už mlčím."zaguľam očami.
Zaira sa iba zaškerí.

To, čo Jace vravel, že "jednorožci neexistujú" je obrovská kravina. V našom svete existujú féri, vlkolaci, upíri, bosoráci,  Tieňolovci, dokonca aj anjeli. Tak prečo nie pekné ružové stvorenia, ktoré sa pravdepodobne buchli o stenu a preto majú na čele roh a tancujú na dúhe.

.....

Hotel Dumort. Hotel Smrť. Z vonka škaredý, plesnivý a ničím nezaujímaví opustený hotel. No zvnútra luxusný, drahý vo farbách čiernej a zlatej hotel, kde bývajú Deti noci. Alebo normálne povedané upíri.

Ahoj Tieňolovec!
Konečne je tu ďalšia časť.
Dúfam, že sa ti páčila, tak ako mne.
Úprimne, túto časť som písala tri dni, aj to tak vyzerá. Aj keď je táto časť nudnejšia tak ma potešíte ak zanecháš
pekný komentár a votes.
Ďakujem

Sofinka12

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Sofinka12

Forever or never ✔Where stories live. Discover now