Forever or never ✔

&11&

Na nemocničnej posteli leží Lightwood. Skoro by som povedala, že nedýcha. Povedali, že ho strelili do ramena. Nie, že má obmotanú hlavu obväzom a rameno trochu v divnom uhle.

Zvýsknem.
,,Povedali, že ho strelili do ramena! Nie, že má aj otras mozgu."

,,Nie, pri tom ako ho zasiahli, spadol cez zábradlie na schody." poklesla Izzy hlava.

,,To mi je ľúto." pozriem sa na Izzy. Sľúbila som jej, že sa mu nič nestane.

,,Clary, Jace necháte nás na chvíľu s Izzy osamote?" poprosím ich.

Prikývnu a odídu z miestnosti.
Keď sa zatvoria dvere obrátim svoj pohľad na Izzy.

,,Je mi to hrozne ľúto." podídem k nej a objímem ju. Objatie mi opätuje.
,,Ty za to nemôžeš." smrkne mi do ramena. Pritiahnem si ju tesnejšie.
,,Ako sme mali vedieť, že odíde?" povie.

,,Izzy keby som mohla čokoľvek pre teba urobiť,...." Izzy ma preruší.

,,Nie Sophia, nič od teba nechcem, len mohla by si tu pri ňom zostať? Musím si niečo zariadiť."

,,Dobre. Tak bež." usmejem sa.

,,Ďakujem." odíde z izby.

S Lightwoodom sme osameli. Je mi to hrozne ľúto. Neviem ako sa cíti Izzy, ale určite to bolí. Skoro stratiť brata. Dala som jej sľub. Dala som toľko sľubov až si myslím, že ich nedodržím.
Sľub pre moju mamu. Pre Izzy. Pre rodinu. Pre všetkých.

,,Wil-Willi......-Williams...msová." zachrapčal Lightwood. On sa prebral!
Oči má prižmúrené. Je skoro bez života. Podám mu pohár vody, čo bol na stolíku vedľa postele. Hltavo sa napije a odloží ho naspäť.

,,Čo tu robíš?" hlas má už lepší.

,,Či sa ti to páči, alebo nie, som tvoja budúca žena. A mojou povinnosťou je sa o teba postarať." uškrniem sa. Nemôžem mu povedať pravdu, že som dala jeho sestre sľub.

Uškrnie sa. Z námahou sa posadí. Trochu mu s tým pomôžem. Až teraz si všimnem, že je bez trička. Má pekné brušné svaly a tie tehličky. Sophia! Čo to trepem? Bože, ja som blázon.

,,Budeš si ma ďalej prezerať, alebo mi pomôžeš vstať?" jeho ego asi neutrpelo veľa škody pri padnutí zo schodov.

,,Nenamýšľaj si." vyplazím mu jazyk.

Pomôžem mu zdvihnúť sa a odviesť ho do kúpeľne.

,,Williamsová?....Nemohla by si mi doniesť....čisté veci?" opýta sa.

Ja nechcem. Fuj. Dotknúť sa jeho vecí.
,,A musím?"nahodím kyslí výraz.

,,Nemusíš, pokiaľ ma chceš vidieť nahého." uškrnie sa.

Naplo ma. Fuj. ,,Idem pre to oblečenie." poviem s kyslím výrazom na tvári..

Aj spoza dverí bolo počuť, ako sa zasmial. Bežím do našej izby. Hľadám jeho veci v skrini. Ten tu má ale neporiadok. A mne mama vraví, že ja som neporiadníčka.

Z kopy  oblečenia vyberiem čierne tričko, rifle, a koženú bundu. Ešte zoberiem igelitový sáčok a hodím doň ho čisté spodné prádlo a ponožky. Ble. Po tomto sa musím osprchovať. A poriadne.
Zatvorím skriňu a bežím naspäť do nemocnice.

,,To trvalo." povie Lightwood, keď počuje zatvorenie dverí.
Otvorím ústa dokorán. Lightwood je iba v uteráku! Pre boha. Keby, že to nie je Lightwood tak sa naňho vrhnem. Lenže môj odpor voči nemu mi to nedovoľuje. Otočím sa a zavriem oči.

Veci mu hodím na posteľ vedľa mňa. Cítim ako pristúpil bližšie. Je až moc blízko. Cítim jeho dych na krku. Nahne sa a obtrie sa mi perami o ucho.

Naskočia mi zimomriavky. A jeho dotyk ma úplné vyvedie z mieri.

To bolo čo?! Pre boha. Lightwood ma začína privádzať do rozpakov. Vážne sa mi zdalo, že Lightwood sa o niečo snažil? Dobre, toto začína byť vcelku divné. Neviem, prečo sa moje telo zachvelo pri jeho dotyku, ale viackrát sa to už nestane. Nemôže.

Ahoj!
Je tu nová časť!
Tato časť sa trocha uberá nejakým iným smerom. :*
Ďakujem za všetky votes a komentáre.
A hlavne za to, že to čítaš.

Sofinka12