Milujem Ťa ty trdlo Patrikovými očami

Hádka

Prajem príjemné čítanie ☺ 

 „Chalani! O tretej príde Bia!" Kričala na nás z chodby Maťa.

„Segra, nemusíš nám to oznamovať, príde za tebou, nie za nami." Odkričal na ňu Tomáš z izby.

Nejak som to neriešil. Veď Bia ide za Maťou, nie za mnou. Ach, dnes bola u nás v triede.

Vydržať to päť hodín s Biou v triede je fakt umenie. Všetci chalani sa na ňu kukali, ako keby v živote nevideli dievča. A to ich v triede máme hneď sedem.

A najlepší bol Mišo. Hneď ako si všimol Biu, zavalil ma otázkami typu: „Prečo si mi nepovedal o tejto švárnej deve? Kto to je? Ako dlho sa poznáte? To si bol vtedy za ňou v nemocnici?"

Na prvé otázky som mu s radosťou odpovedal, ale potom ma to už otravovalo. Odpovedať Mišovi na jeho zvedavé otázky sa mi celý deň fakt nechcelo.

Aj Erik sa na ňu pozeral ako teľa na nové vráta. Ale Bia nie je baba pre neho. On potrebuje babu, ktorá o ňom nič nevie. Vlastne o ňom ani nič nevie, ale ja by som jej to povedal. Moja minulosť je stopercentne lepšia ako jeho prítomnosť.

Lukáš z nej tiež nevedel spustiť oči. Tomu by som sa najradšej na Biu ani nedovolil pozerať. Lenže oči som mu vypichnúť nemohol. To by boli len problémy. Riaditeľka by ma asi zabil. A Lukáš každopádne tiež. Veď by nevedel, s akou babou sa vyspal.

Vravím, správali sa ako nepríčetní. Fakt ako keby nevideli nikdy pekné dievča. U nás v triede to síce nie je nič moc, ale zas nie sú najškaredšie. Veď som s Laurou aj chodil. Ale tá ma vymenila za Tomáša, ktorý sa s ňou po pár dňoch rozišiel. Hah. Tak jej treba.

Na učenie som nemal absolútne chuť. Zvalil som sa na posteľ a zapol si notbuk. Akurát som si pustil hru, keď mi vletel do izby tornádo, zvané Tomáš.

„Ešte stále chceš Biu?"

„Tomáš dosť!" Naštvane som zaklapol notbuk.

Nič sa nedá robiť. Musím sa s ním najskôr pohádať, ako každý deň. Ešte aj o tom istom, ako každý deň.

„Prečo?"

„Lebo ma to už fakt nebaví. Každý deň počúvam od teba to isté. Biu chcem a bodka!"

„Si myslíš, že by ťa Bia chcela po tom, čo si podviedol Mišku s jej sesternicou? Braček, potom si na veľkom omyle. Bia vie, aký si. Ona ti nedá šancu. A býva ani neviem kde. Radím ti. Nezačínaj si s ňou. Oliver jej o tvojej minulosti určite povedať viac než dosť. Nedopadlo by to dobre, ver mi." Kričal Tomáš už tú známu pesničku.

„To mi s ňou akože zakazuješ chodiť? Čo ju chceš pre seba? Biu mi nechaj. Máš každú babu. Pozri, mám pätnásť, pomaly šestnásť. A ty mi nebudeš rozkazovať. S kým budem chodiť a s kým nie. Je ti to jasné? A tie baby na mňa nevyťahuj. Bol som sprostý. Keby mi dala Bia šancu, nepodvediem ju! A myslím si, že som sa za tie roky poučil. Keď som stratil Mišku, pochopil som to." Kričal som teraz pre zmenu ja.

V tom sa otvorili dvere a dnu vošla nahnevaná Bia.

„Takže vy tu rozhodujete s kým budem chodiť ja? Myslí, že mám svoj rozum. Jeden citát hovorí: Choď za tým, koho miluješ. Takže o mne nebude rozhodovať nikto! Ja si môžem chodiť s kým chcem. Keby som ľúbila Patrika tak s ním chodím aj vzhľadom ne jeho minulosť. Chlapci, láska robí divy. A dúfam, že vám to je jasné." Hulákala po nás Bia ako zmyslov zbavená.

Takže o toto išlo Tomášovi celý čas. Aby sa Bia vypočula našu hádku.

Nazlostene sa otočila a tresla dverami mojej izby.

„Ďakujem bráško." Povedal som nahnevane.

„Rado sa stalo." Odpovedal s úškrnom a odišiel von z izby.

Kurnik. Práve toto sa nemalo teraz stať. Bia si vypočula našu hádku, a vie čo je vo veci. O toto išlo Tomášovi celý čas. Mrcha jedna hnusná.

„Pozri, Patrika poznám pár dní. Bývame od seba dosť ďaleko. Uznávam, je pekný. A keď som ho stretla určite tá nejaká iskra preskočila. Po tom priznaní v nemocnici som si ho celkom obľúbila. Možno keby som ho poznala dlhšie, začala by som ho ľúbiť a tú šancu by dostal. Momentálne ho beriem ako kamaráta." Začul som rozhovor z Matinej izby. Normálne sa radujem, že mám vedľa nej izbu.

„Ja nechcem, aby si skončila po pár dňoch podvedená. Ale on ťa naozaj miluje. Odkedy ako ťa pozná, nejak zmenil správanie. Ja neviem. Je pravda, že bývate od seba dosť ďaleko. Vzťah na diaľku asi nechceš ak keď tu máš babku. Patrika by som tu nenechávala, byť tebou. Teda keby si sa s ním dala do kopy. Chodili ku nám zástupy dievčat." Hovorila Maťa.

Ja ju asi zabijem. Nechápem, odkiaľ nabrala to, že milujem Biu. Nikdy som to pred nikým nepovedal. No, povedal som to iba Oliverovi. A pochybujem, že by to povedal Mati, alebo Tomášovi.

Čo to ja mám vlastne za súrodencov? Maťa nahovorí Bii, že ju milujem a Tomáš sa príde so mnou pohádať, aby to Bia všetko počula.

Nieže by so mnou držali a pomáhali mi vymýšľať plán ako získať Biu. Oni jej radšej natárajú o mne somariny. No to je úplne úžasné. Súrodenci na nezaplatenie.

Sadol som si za stôl zo zámerom učiť sa. Na zimák sa mi nechce ísť, mám teraz chuť zavraždiť Tomáša aj Maťu. Viem, je to odo mňa hnusné, ale naozaj ma veľmi napálili. Veď súrodenci majú držať spolu. A nie sa poza chrbát ohovárať. Okej, Maťa ma neohovárala, ona len trošičku prikrášlila skutočnosť. Nejak to prežijem.

Zo šuplíka som vybral zošit z fyzika a očami som prebehol učivo. Dobre, najskôr sa bude Bii trošičku vyhýbať, a potom to s ňou vyriešim. Ale teraz sa musím naučiť túto hlúpu fyziku. Bia je vedľa v izbe a nie tu. Mysli Paťo, zajtra píšeš test a potrebuješ jednotu. Ak nedostanem tú jednotku tak som v kely. A ešte sa mi treba naučiť aj tie hnusné vetné členy. Dnes to síce Bia vysvetľovala, ale moja hlava to aj tak nepochopila. Ťažké to je.

Ach, jaj. Ide sa ja radšej naozaj učiť.

 Ahojte, 

viem, že je to po takmer troch mesiacoch, ale bola som so silami v koncoch a nič ma nevedelo napadnúť. 

Ale dnes som si sadla ku tomu a pozrela sa na to. Niečo sa mi podarilo napísať, ale nie je  to nič moc. 

Chcela by som sa Vám poďakovať za takmer 700 čítaní, ani neviem, či si ich zaslúžim, keď si pridávam časti raz za čas. 

Ďalšiu časť sa pokúsim pridať čo najskôr. 

PS: Ospravedlňujem sa za chyby a preklepy. 

Dúfam, že sa Vám kapitola aspoň trošičku páčil. 

Poteší každé čítanie, hviezdička aj koment

Suzan ♥

Coment, vote, share ♥