Milujem Ťa ty trdlo Patrikovými očami

Klzisko

Prajem príjemné čítanie 😃

„Paťo kde si? O chvíľku tu je Oliver!" Hulákal po mne Tomáš ako zmyslov zbavený.

Viem, že o chvíľku príde Oliver, ale ja neviem nájsť korčule. Ja za to môžem? Nemôžem. Kurnik. Veď som mal tréning. Aha tu sú. Rýchlo som ich schmatol a utekal za Maťou a Tomášom, ktorý stáli pred domom.

„Ahojte." Pozdravil ich Tomáš

„Ahojte." Odzdravila sa Bia.

„Bia, toto je Maťa. Maťa toto je Bia." Predstavil ich Tomáš.

„Ahoj." povedala Bia a zlato sa usmiala.

Podobrala sa ku Mati, a začali o niečom debatovať. Nejak som ich nevnímal.

„Oliver prečo si nepovedal, že máš takú peknú sesternicu?" Musel som sa to spýtať, pretože mi to nedalo.

„Lebo som nevedel, že je až taká pekná. A ty daj ruky od Bii preč."

Zas veta typu:„Daj ruky od nej preč." Ja sa z toho zcvoknem.

Veď ja jej nehcem ublížiť. Žiadnej babe som nehcel ublížiť.

„Baby, pohyb!!" zakričal na ne Tomáš. „Veľmi ma teší, že si rozumiete. Ale teraz pohyb."

Baby pridali do kroku a o pár minút sme stáli pred zimákom.

„No poďte." povedal Oliver.

Čakali sme ich pred vchodom. Rýchlo som nasledoval Olivera. Keď sme vošli dnu, zacítil som známu vôňu ľadu. Ja ju tak milujem.

Vôňu ľadu. Nie Biu. Teda aj Biu. Neviem, či je možné sa zaľúbiť až tak rýchlo.

„Paťo nespi." Potľapkal ma po pleci Tomáš.

Sadol som si na lavičku a obul si korčule. Kútikom oka som sledoval Biu, ktorá pomáhala Maťke.

Pomaly som vykročil na ľad a začal korčuľovať. Nekorčuľoval som rýchlo ani pomaly. Taká zlatá stredná cesta. Nepotrebujem sa vytrepať.

„Baby zahráte si hokej?" opýtal som sa.

„Aj by som si zahrala, ale nemám hokejku." Povedal mi celkom sklamane Bia.

„My myslíme na všetko." Odpovedal som jej s úsmevom. „Takže hráte." rozhodol som utekajúc po hokejky.

Ešteže má kľúče od šatne. Rýchlo som vybral šesť hokejiek a pobral sa späť.

„Ako hráme?" Spýtal sa Tomáš.

„Tak ja Paťo a Maťka. A ty Tomo hraj s Biou a Maťou." Povedal po chvíľke uvažovania Oliver.

Prečo nemôžem byť v tíme s Biou?

Lebo si to nezaslúžiš. Odpovedalo mi moje sprosté svedomie.

Ach jaj. S povzdychom som sa pobral na ľad.

Oliver si vyberal hráčov, Tomáš si mohol vybrať stranu. Pomaly som prikorčuľoval ku stredu klziska, kam mala namierené aj Bia.

Postavil som sa pred ňu a zašepkal jej: „Dávaj si pozor kráska."

Ja som už načisto vymletí. Musím sa sústrediť na hru a nie na Biu.

„Bia! Chytaj!" zakričala Maťa. Prihrala Bii puk, tá vystrelila a puk padol do našej bránky.

„Góól!" ozvalo sa zimákom. „To bolo dobré, Bia."

Chvíľku sme si prihrávali puk. Prihral som ho Maťke, a tá vystrelila na bránu. Padol krásny gól. Hneď bolo skóre vyrovnané na 1:1.  Takto sme ešte pár minút hrali. Ani som sa nenazdal, kedy padli ďalšie góli a prehrali sme 4:3.