Nehovorím, že by som ju najradšej nepre..

89 8 3
                                    

Prajem príjemné čítanie ♥ 

@osemstosedem Ďakujem, že ťa mám ♥
A Vám ďakujem takisto
Pekného Valentína prajem
♥️💚♥️💚♥️💚♥️💚♥️💚♥️💚

Na okno auta dopadali kvapky vody, stekali dole a vytvárali nekonečné cestičky, ktoré som sledoval. Sedel som v aute mojej mami a viezol sa domov. Vedľa mňa sedela Bia, ktorá robila to isté.

Po týždni strávenom v nemocnici som sa konečne dostal domov. Hurá, moja posteľ. Hurá, mamkina kuchyňa. Hurá telefón, notbuk a telka. Konečne sa nebudem cítiť ako sto rokov pred opicami.

Vystúpil som z auta a buchol dverami. Predo mnou kráčala Bia, ktorá nesledovala moju mamu.

„Už som domáá," skríkol som z plných pľúc, keď som vstúpil do chodby. Odniekiaľ sa vynorila Maťa, ktorá vystískala mňa a potom Biu.

Biu som poslal do izby. Tašku s vecami som hodil do kúpeľne, kde som si prezliekol tričko a tepláky.

„Tak čo, šťastný že si doma?" zastavil ma ocino, keď som vychádzal z kúpeľne.

„Konečne. Už sa nebudem cítiť ako sto rokov za opicami."

„Iba prídeš a už máš babskú návštevu? No ty sa nezdáš. Ktorá je tá nešťastná?" podpichol ma ocino, ktorý zrejme zaregistroval Biu.

„To je Bia, vnučka tety Idreovej."

„To je tá Bia? Čo ťa vtedy dotrepala domov, keď ťa zmlátil Alex?"

„Hej, to je ona."

„No tak tej sa drž," skonštatoval a zmizol do neznáma.

Vybehol som do izby, kde sedela Bia. Ruky mala položené na tvári. Zrejme sa snažila zamaskovať monokel, ktorý som už aj tak videl. Zabijem toho, kto jej ho spravil. A mňa neoklame, že narazila do lampy. Nie som pritiahnutý za vlasy.

„Tak hovor," povedal som sadajúc na posteľ.

„Chceš to naozaj počuť?" snažila sa z toho vyvliecť. Márne.

„Áno."

„Ale si pripravený na všetko?"

„Áno. Bia hovor," začínal som mať mierne nervy.

„Keď som šla ku vám, stretla som Ninu. Tá mi vynadala so š#etiek, k#riev a ešte neviem čoho. Chvíľu mi tam ešte nadávala. No aj ja som jej povedala, čo si myslím. Potom prišiel jej brat Alex a jednali čo so mnou spravia. Nina mu povedala, že ma môže kľude pretiahnuť, keď som už dala polke Popradu. Keď sa ku mne približoval, začala som kričať. Alex mi dal ruku cez ústa a tak som ho uhryzla. On mi začal nadávať a aj ja jemu. Povedala som mu, že je k#kot. On mi zas povedal, že som š#etka, alebo niečo také. Tak som mu povedala, že má zlé informácie. On to už zrejme nevydržal a jednu mi vrazil. Ja som ho kopla ešte medzi nohy. Ešte na mňa zakričal, že si to vybavíme."

Pane bože. Práve toto sa nemalo stať. Toto nie je možné. Ja toho Alexa zabijem, rozštvrtím a hodím do potoka. Nie, nie, nie.

„Debil jeden. Ja ho asi zabijem. Si to vybavím s ním, tak, že sa už ani nepostaví," zúril som.

„Paťo, kľud, prosím."

„Preboha Bia, ako mám byť kľudný? Veď ťa skoro zabil."

„To je v poriadku. Nič sa mi nestalo. Veď čo je to jedna modrina? Ako sa objavila, tak zmizne."

„Ktovie, čo by s tebou spravil, keby si sa nezachovala tak, ako si sa zachovala. Veď ťa mohol znásilniť."

„Prosím ťa. Nemysli na to. Nič vážne sa nestalo."

Milujem Ťa ty trdlo Patrikovými očamiDonde viven las historias. Descúbrelo ahora