Milujem Ťa ty trdlo Patrikovými očami

„Paťo, nešiel by si si so mnou zapáliť?"

Praje príjemné čítanie ☺

„Paťo? Nezájdeme večer do baru? Už dávno sme neboli spolu piť. A celkom je tam bez teba nuda." Opýtal sa ma Mišo, keď sme v sobotu poobede kráčali domov z posilky.

„Jasná vec. Asi sa potrebujem ožrať."

„Stop. To snáď nie. Veď o týždeň v stredu píšeme Monitor."

„Kašlem na celý Monitor. Potrebujem sa odreagovať. Veď si mi sám včera hovoril, že niečo nie je som mnou v poriadku."

„Sa dnes poriadne ožerem, zabudnem a bude mi fajn."

„Kámo, veľmi dobre vieš, že alkohol pomáha zabudnúť len na chvíľku."

„Mišo, nemal by som ti to teraz hovoriť ja? A ja ťa ťahať do baru, aby si zabudol na Lenku?" Opýtal som sa Miša s úškrnom.

„Asi mal. Ale je to zrejme naopak. Takže dnes len chalani a vodka?"

„Vyzerá to tak, že áno."

„Tak super. O pol ôsmej pred barom?"

„Môže byť. Mám brať aj Tomáša?"

„Môžeš. Asi pôjde aj Andrej a Filip."

„Okej. Čav."

Rozlúčil som sa s Mišom a zahol do našej ulice.

„Ahoj Paťko. Dávno som ťa nevidela." Kričala na mňa Biina babka zo záhradky.

„Dobrý. To bude asi tým, že sa večne zašívam pri učebniciach a keď mám čas tak ho trávim na zimáku. V škole nás totiž mordujú."

„Jóój môj zlatý. Chcú trochu vzdelať náš nevzdelaný národ. Ja mojich čias bolo všetko úplne inak. Nemali sme toľko voľna......" Biina babka sa rozkecala o tom, ako to v školstve fungovala pred päťdesiatimi rokmi. Dvadsať minút som si postál pred jej domom a počúval ju.

To čo som sa chcel dozvedieť mi neprezradila. Nevedela kedy ju Bia príde pozrieť.

Po mučivej polhodine počúvania o školstve z pred polstoročia sa so mnou rozlúčila so slovami: „Maj sa môj zlatý. Pozdrav maminku. Odkáž jej, že sa má niekedy zastaviť na kávičku. Tú som tiež už dávno nevidela. Ahoj."

„Jasné, že jej odkážem. Dovidenia. Peknú sobotu."

„Aj tebe, Paťko."

Keď som otvoril vchodové dvere nášho domu, ovanulo ma teplo. Pomaly som si od tej zimy ruky necítil.

„Mladý muž, a ty si bol kde?" Zastavila ma mamina, keď som prechádzal okolo kuchyne.

„Aj ja ťa zdravím mami. Zdržala ma Biina babka. Mám ťa od nej pozdraviť. A ževraj sa máš u nej zastaviť na kávičku. Dávno ťa nevidela. To ti všetko odkazuje."

„Dobre, dobre. Niekedy sa u nej zastavím."

„Mami ak potrebuješ niečo od svojho dokonalého synáčika číslo dva, tak mu to pekne teraz povedz. Lebo synáčik číslo dva a synáčik číslo jedna odchádzajú o 19:00 preč a vrátia sa až v nedeľu nekoro ráno." Oznámil som mamine s úplne vážnou tvárou.

„Tak počkaj mladý muž!"

„Čakám mamička." Poklepkal som nohou po podlahe na znak toho, že budem počúvať celý jej výklad.

„Asi nepôjdeš nikam, treba sa ti učiť. O týždeň v stredu píšete Monitor, ak sa nemýlim. Takisto sa ti treba učiť aj na prijímačky, ak ma zrak neklame v izbe máš bodrel ako keby ti tam vybuchla bomba, nepovysával si a nevyložil umývačku."