Milujem Ťa ty trdlo Patrikovými očami

„Takže s myšlienkou, že budem niekedy chodiť s Biou sa môžem jedine rozlúčiť."

Prajem príjemné čítanie 😊❄️

3:20 ukazovali hodiny na rúre, ktoré máme v kuchyni. Sedel som na schodoch a počúval hádku mojich rodičov. Tá sa tam strhla krátko po tom, čo prišiel domov oco.

A ten si dal veru načas. Neviem presne kedy sa tu zjavil, ale hádajú sa už asi od tretej. A ja sedím desať minút na schodisku a som svedkom prvej hádky mojich rodičov.

Teda, neviem či je prvá. Ale je to prvá poriadna hádka, ktorú si pamätám.

Mile rád by som sa dostal do kuchyne, napustil si vodu, odmeral teplotu a zobral Paralen, aby som mohol pokračovať ďalej v nerušenom spánku.

„Ja ti nemienim tolerovať tieto večerné vychádzky von!" Kričala mama na oca.

„Lenka, aké vychádzky? Bol som raz, jeden jediný raz. A trošku som si vypil a už je zle."

„Peter lenže vieš kedy si odchádzal z domu a kedy si sa vrátil?"

„Odchádzal som o pol ôsmej a prišiel som o pol tretej."

„To je sedem hodín. Vieš mi vysvetliť kde si bol sedem hodín?"

„Pekne krásne som sa bol rozprávať s Alexovými rodičmi. Neželám si, aby nieto bezdôvodne ubližoval môjmu synovi. Nemusí si pretrpieť také peklo ako ja."

„Ja viem, že si chcel len dobre. Lenže si mi mohol aspoň zavolať a povedať kedy prídeš."

„Nie som malé decko. Netreba ma kontrolovať na každom kroku."

„Keď ťa netreba kontrolovať a nechceš mať so mnou už nič spoločné, tak sa môžeme rovno rozviesť! Nemienim to trpieť viac ďalej a ďalej. Čo je veľa to je veľa. Takže je koniec!"

„To si robíš snáď srandu?!"

To si vážne mama robí srandu? Nie, to nemôže byť pravda. Čo sa stane potom, keď sa naši rozvedú? S kým budeme bývať, kde budeme bývať?

Potichu som zišiel dole po schodoch. Naši sa už zrejme odobrali preč, pretože v kuchyni bolo ticho.

Do pohára som si napustil čistú vodu a zo skrinky vybral Paralen. Tabletku som si dal do úst a zapil ju vodou. Teplotu som sa neunúval ani odmerať, pretože bolo jasné, že ju mám. Zhasol som v kuchyni svetlo a vybral som sa hore.

Nenamieril som si to však do svojej izby. Išiel som rovno do Matinej, pretože som odtiaľ počul vŕzganie postele a tichý plač. Takže ja som zrejme nebol jediný, kto si vypočul hádku rodičov.

„Maťka, spíš?" Vkĺzol som pod jej perinu a pritúlil sa ku nej.

„Nie. Počula som ako sa naši hádajú. Nemôžem spať."

„Veď to ani ja. Sedel som na schodoch asi polhodinu."

„Paťo, veď ty máš horúčku." Vykríkla, keď sa dotkla môjho čela.

„Bol som si dať Paralen, neboj sa."

„Čo bude s nami keď sa rozvedú?"

„Nerozvedú sa, nemôžu. Veď sa predsa ľúbia."

„Nevieš, prečo išiel oco preč?"

„Kvôli mne. Lebo ma Alex znova zmlátil."

„A naši si to všimli?"

„Maťa, pod okom mi svieti obrovská modrá modrina. Mám rozbité hánky a na bruchu asi 15 centimetrový šrám."

„Ako to, že som si nikdy nevšimla, že chodíš dobitý?"