Milujem Ťa ty trdlo Patrikovými očami

Nemocnica

Prajem príjemné čítanie 😃

„Mladý muž, kam si sa vybral?" Prekvapivo sa spýtala mama, keď som bol v chodbe a obúval si topánky.

„Ech....Idem von." Trepol som prvú hovadinu, čo ma napadla.

„Paťo je deväť hodín, utorok ráno a ty ideš von?"

„Mami a nemôžem?"

„Ja som ti nepovedala, že nemôžeš. Len mi prosím neklam. A nehovor ani, že si bol včera s chalanmi. Vieme, kedy si prišiel domov a tak rýchlo by si tam ani nezašiel."

Z hlboka som sa nadýchol a začal pomaly počítať do desať, aby som nenakričal na mamu.

„No mami vieš, keď som išiel za chalanmi tak som videl ako na moste spadla Bia. Bola v bezvedomí, tak som zavolal 112-ku a vzali ju do nemocnice a teraz idem za ňou."

Mama sa na mňa pozrela s úsmevom a povedala: „A kto je Bia?"

„Vnučka tety Idreovej a sesternica Lamušovcov."

„Nabudúce mi stačí povedať, že ideš do nemocnice za kamarátkou a nie žiadne kecy okolo toho, dobre?"

„Dobre." Odpovedal som trochu zahanbene.

„A poponáhľaj sa. Pôjdeme sa korčuľovať."

„A keď sa mi nebude chcieť?"

„Tak zostaneš doma. A teraz už bež." Povedala mamina, ktorá behom sekundy zmizla v kuchyni.

Opatrne som nazrel do kuchyni či si to náhodou nerozmyslela. Nie. Mamča stála sedela za stolom a hovorila niečo Mati, ktorá nahnevane pretočila očami.

Rýchlo som si obul topánky a vyšiel von. Prechádzal som zasneženým Popradom. Končiare Tatier boli ako keby posypané práškovým cukrom.

Stále nemôžem uveriť, že naši vymenili Bratislavu za tento kvázi zapadákov. Tak Poprad je oprosti Bratislave zapadákov. Ale ja sa nesťažujem, lebo sa mi tu páči a mám tu kamarátov. Nikdy som im to nevyčítal. Rozhodli sa pre Poprad- tak sme tu.

O pár minút som stál pred nemocnicou. Vošiel som dnu so zánerom opýtať sa na recepcii na Biu.

„Dobrý deň."

„Jé. Paťo, no teba som tu dávno nevidela." Odzdravila ma s úškrnom recepčná Nika.

Nike bolo strašne trápne, keď mi musela vykať. Nie je trochu divné keď 23 ročná baba vyká 15 ročnému chalanovi? A keď som navštevoval nemocnicu ako noty na bubon a hocikedy sa so mnou pustila do reči, požiadal som ju, aby mi tykala.

„No to bude tým, že som tu už pár mesiacov nebol."

„Dnes to nebude návšteva za rodinným príslušníkom, či?"

„Nemá byť za akým. Všetci sme zdraví ako ryby."

„Za kým teda?"

„Hanušová."

„Frajerka?" Podpichla ma, kým hľadala číslo izby v počítači.

„Poznám ju sotva tri dni, a už to je frajerka? No pekne."

„Zapamätaj si, že s ňou niekedy skončíš, keď ideš teraz za ňou."

„Ani neviem odkiaľ je. Je to márne. A keď sa dozvie povesť a bad boyovi, tak zuteká."

„Alee Paťko, skús si trochu veriť. Ktorá by ťa odmietla?"

„Ona."

„Veď si povedal, že sa poznáte sotva tri dni. Keď mi povieš o tri roky, že ťa stále nechce, tak to bude odmietnutie."