Esencia Lásky

2. Noví Susedia

Niko sa prebudil do prvého prázdninového dňa a cítil sa veľmi dobre. Slnko svietilo a všetko vyzeralo akosi radostnejšie. Niko si predsavzal, že počas prázdnin nebude myslieť na svojich spolužiakov, bude myslieť len na veci, ktoré ho robia šťastným. S dobrou náladou sa šiel naraňajkovať a potom šiel do záhrady na vzduch.

--------------------

Poobede zazvonil zvonček pri dverách. Mama išla otvoriť. Pred dverami stáli dvaja muži a jeden chlapec. Všetci sa usmievali. Jeden z mužov držal v rukách plech s koláčom.

"Dobrý deň vám prajeme, prišli sme sa predstaviť. My sme noví susedia, sťahujeme sa do domu vedľa vás, takže sa ospravedlňujeme za hluk, ktorý odtiaľ v týchto dňoch ide. Priniesli sme aj koláč na ochutnanie, budeme radi, keď vám bude chutiť," hovoril muž, ktorý držal v rukách plech.

Nikova mama najprv nevedela, ako reagovať. Chvíľu bola zaskočená, a potom povedala: "Dobrý deň aj vám, je to milé prekvapenie, že ste sa takto prišli predstaviť. No nemuseli ste si robiť starosť s koláčom."

"To nie je starosť, naopak, u nás sa pečie s láskou," povedal druhý muž so srdečným úsmevom.

"Poďte teda ďalej, nech sa nezoznamujeme medzi dverami. Zavolám aj manžela a syna, aby sme to mali komplet. Nech sa páči," pozvala ich mama dnu.

Do predizby zatiaľ prišiel aj Nikov otec.

"Peťo, toto sú naši noví susedia, ktorí sa sťahujú vedľa. Prišli sa predstaviť," povedala manželovi a ten všetkých pozval do obývacej izby.

Nikovi rodičia usadili hostí na gauč, priniesli nejaké občerstvenie a mama zavolala Nika, nech sa príde zoznámiť so susedmi.

Niko zišiel dole. Na dvoch kreslách sedeli jeho rodičia a na gauči hostia. Dvaja perfektne upravení muži a... najneuveriteľnejší chlapec, akého Niko kedy videl. Bol zhruba v Nikovom veku. Mal dlhšie vlasy, ofarbené na žiarivo ružovo, jemné, až dievčenské črty tváre, piercing v nosnej prepážke, pekne krojené pery a košeľu s krátkym rukávom. Niko z neho nemohol odtrhnúť oči.

"Zoznámte sa s naším synom Nikolasom. Niko, naši noví susedia," povedala mama.

Všetci traja vstali. Prvý z mužov sa na Nika usmial a natiahol k nemu pravicu. "Teší ma, Niko. Ja som Daniel. Toto je môj partner Patrik a toto je náš syn Kristián," Daniel ho zoznámil aj s ostatnými.

Niko si potriasol rukou aj s Patrikom a pozrel na Kristiána. Ten sa usmieval a rovnako k nemu natiahol ruku. "Čau, ja som Kristián, ale volajú ma Kiko. Teší ma."

"Aj...aj mňa teší," vyhabkal Niko a cítil, že má vnútro ako zo želatíny. Kikove zelené oči sa usmievali, priateľsky sa naňho pozeral zhora. Áno, zhora. Kiko je totiž normálne vysoký, ako každý chalan. Vidím to tak, že aj keď budem v dôchodkovom veku, budú mi všetci hľadieť zhora na plešinu, myslel si Niko.

Všetci si posadali, Niko do tureckého sedu na dlážku, lebo všetky miesta na sedenie boli obsadené. Slova sa ujal Nikov otec. "Tak vitajte u nás. Nemáme toho bohvieako veľa na ponúknutie, nečakali sme totiž návštevu. A popravde sa ešte nestalo, že by sa noví susedia prišli predstaviť a priniesli aj koláč."

"Máme takú zásadu, že keď sa niekde prisťahujeme, patrí sa susedom predstaviť a nadviazať dobré vzťahy. A chutný koláč tomu môže len pomôcť. Ponúknite sa, nemajte strach," posmelil ich Patrik.

Niko vstal a zobral si kúsok, to isté urobila aj mama.

Otec sa ozval: "Zaujalo ma, že ste Kristiána predstavili ako svojho syna. Pokiaľ mi je známe, na Slovensku nie je zvykom, že dvaja ľudia rovnakého pohlavia vychovávajú dieťa."