Esencia Lásky

29. Všetko Sa Vracia Do Normálu

**Túto kapitolu venujem Luzaul. Ďakujem veľmi pekne za informácie, ktoré mi pomohli pri písaní tejto časti.**

Rodičia prišli za Nikom ešte v ten večer. Doniesli mu veci, ktoré potreboval, a ešte s ním nejakú chvíľu pobudli. Niko sa však rýchlo unavil, tak ho rodičia nechali dobre sa vyspať.

-----------------------

Na druhý deň hneď po škole prišiel Kiko. Sám, bez otcov. Keď videl Nika na nemocničnej posteli, znova sa mu nahrnuli slzy do očí. Niko sa na neho usmial.

"Ahoj, Kiko. Som rád, že si tu," pozdravil Niko.

"Ahoj, Drobček. Čo si mi to urobil, prosím ťa?", povedal Kiko tichým hlasom. Sadol si k nemu na posteľ a chytil ho za ruku. Niko zosmutnel.

"Všetko na mňa doľahlo. Bol som nešťastný z toho, že som ťa podviedol. Potom mi prišlo ľúto, že som ublížil Simone. A keď ešte k tomu odstúpila z muzikálu... Doma som potom otcovi oznámil, že so Simonou chodiť nebudem, na čo on chytil rapla. Naziapal na mňa a sfackal ma. Proste som skratol. Jediné riešenie som videl v tom, že sa... no veď vieš čo," hovoril Niko.

"Našťastie si to prežil. Nedokážem si predstaviť, že by som bol bez teba. To by ma úplne zničilo. Ľúbim ťa, Niko. A po včerajšej udalosti ešte viac. Teraz ťa musím chrániť. Musím sa postarať o to, aby si to už nikdy neurobil. Sľúb mi to, Mravček," povedal Kiko.

"Otec nám už nebude stáť v ceste. A mama tiež nie. Včera mi to sľúbili. To je pre mňa podstatné. Aby už nikto nebránil našej láske. Tak ti sľubujem, že si už nikdy na život nesiahnem," prisľúbil Niko.

Kiko mu pobozkal ruku. "Dúfam, že tvojím rodičom sa bude dať veriť. Aby sa to po pár týždňoch nevrátilo do starých koľají. Bude to pre mňa ťažké odpustiť im a veriť im. Pretože práve kvôli nim si to urobil. Takže ja budem na to dávať pozor."

Niko sa nežne pozrel na Kika. "Netušil som, že budem niekedy niekoho tak ľúbiť ako teba.

"Netušil som, že budem niekedy niekoho tak ľúbiť ako teba," zopakoval Kiko. Niko sa zasmial.

"Neopakuj, Vrabček," povedal a pohladil Kika po tvári.

Kiko mu znova pobozkal ruku. "Ľúbim ťa, Niko Ďuriš. A nikdy neprestanem."

"Ľúbim ťa, Kiko Jasenovský Štolba Richter. A nikdy neprestanem," usmial sa Niko. Kiko sa rozosmial tak, že si musel zakryť ústa.

"Ešte sa mi nestalo, aby ma niekto oslovil všetkými priezviskami."

"Keď ich máš veľa ako nejaký šľachtic, musel som ich povedať všetky. Aby si videl, že ťa ľúbim úplne komplet," škeril sa Niko.

------------------------

Poobede prišli znovu Nikovi rodičia. Prekvapili sa však, keď v jeho izbe našli cudzieho muža.

"Prepáčte, vy ste kto?", oslovil ho otec.

"Dobrý deň, ja som doktor Lieskovský, detský psychiater," predstavil sa a obom rodičom podal ruku. "Vy ste Nikovi rodičia, však? Zavolali ma k prípadu pokusu o samovraždu u maloletého."

Doktor sa posadil na stoličku, na druhú si sadol otec a mama si sadla na Nikovu posteľ.

"O čo ide?", chcel vedieť otec.

"Keď sa maloletý pokúsi o samovraždu a následne je hospitalizovaný, vtedy je privolaný psychiater, ktorý rozhodne o liečbe maloletého na psychiatrii," povedal doktor Lieskovský.