Esencia Lásky

22. Otec A Syn

"Oci, Kiko napísal ten muzikál a dal mi tam hlavnú úlohu. A keď ho chceme pred Vianocami predstaviť, tak ho musíme naskúšať," hovoril Niko.

Toto na chvíľu zobralo otcovi vietor z plachiet. "Kiko napísal muzikál? To je nejaký žart, nie?", nechcel veriť.

"Nie je to žart, naozaj napísal celý muzikál. Scénar, piesne, proste všetko. Neveril by si, akého nadaného suseda máš," snažil sa Niko nájsť pre otca pozitíva.

"To by som vážne neveril, to je pravda. Ale nadaný, nenadaný, ja som ti zakázal stretávať sa s ním, tak ako je možné, že s ním si?"

"Ja sa s ním stretávam len na skúškach a v triede, inak sa nestretávame," povedal Niko.

"V triede?", nechápal otec.

"Áno, v triede. Kiko so mnou chodí do triedy."

Otec sa chytil za hlavu. "Mňa snáď porazí! Všade, kde sa pohneme, je aj on. Môžem robiť, čo chcem, no vy si aj tak nájdete nejaký spôsob, ako obísť môj zákaz, však?"

V telocvični bolo úplné ticho, každý, aj keď nechtiac, počúval, o čom sa Niko s otcom rozprávajú. Kiko sa mračil a Černíková rozmýšľala, či sa do toho vložiť, alebo nie.

"Oci, ja som nevedel, že Kika dajú do mojej triedy, nevedel to ani on, ani jeho otcovia. Proste ho tam pridelili. My sme nijako neobišli tvoj zákaz, oci," namietol Niko.

"Že nie? A čo je potom toto? Kiko si ťa obsadí do nejakého muzikálu, aby ste pod rúškom nejakej školskej aktivity sa mohli spolu stretávať. Vie on vôbec, že máš zakázané sa s ním stretávať?", neprestával dorážať otec.

"Áno, vie, hovoril som mu to."

"Tak potom prečo ťa obsadil do toho muzikálu?!", už zvýšil hlas otec.

"Pretože chce, aby sa mi spolužiaci prestali posmievať. A aby prebudil talent, ktorý niekde vo vnútri mám, ale dosiaľ som o ňom nevedel. Oci, prosím ťa! Je to pre mňa dôležité. Chcem byť súčasťou jeho muzikálu. Chcem konečne robiť niečo zmysluplné. Vždy si na mňa naliehal, aby som bol aktívnejší a viac sa zapájal do kolektívu a toto je perfektná príležitosť. Je tu super kolektív, baví ma to a veľmi som sa zlepšil v spievaní. To si predsa vždy chcel, nie? Aby som si našiel nejakú mimoškolskú aktivitu, ktorá by ma bavila," prehováral Niko otca.

Otec pár sekúnd mlčal a potom sa ozval: "Áno, to som chcel. No nie som rád, že je to s Kikom." 

"Oci, Kiko predsa nie je masový vrah alebo drogový díler. Je to milý, šikovný a dobrý chalan, vďaka ktorému som sa konečne začal socializovať. Mal by si mu byť za to vďačný," povedal Niko.

"To je síce od neho pekné, ale nemá na teba dobrý vplyv, keď sa s ním stretávaš."

Niko si zhlboka vzdychol a pozrel do zeme. Toto nikam nevedie, pomyslel si.

Černíková sa rozhodla vložiť do ich rozhovoru. "Dobrý deň, pán Ďuriš. Prepáčte, že sa vám miešam do rozhovoru, no chcela by som povedať zopár vecí. Nika učím už od piateho ročníka a vždy to bol veľmi tichý a nesmelý chlapec. Niekedy som mala pocit, že ani nie je v triede, tak ticho bol. Keď mal spievať pred triedou, mal trému a počas spevu pozeral do zeme. Len si mechanicky odspieval, čo mal a ponáhľal sa naspäť do lavice. A tak to bolo až doteraz.

Odkedy ho Kiko obsadil do muzikálu, ja ho nepoznávam. Vložil sa do toho celou svojou osobnosťou. Nemá trému, keď spieva. Spieva tak, ako si daná scéna vyžaduje a musím zdôrazniť, že spieva veľmi pekne. Dávam mu po vyučovaní hodiny spevu navyše, lebo veľmi chce svoju rolu odspievať čo najlepšie. Robím to rada, lebo ma veľmi teší, že ten nesmelý chlapec konečne zahodil svoju ostýchavosť a teraz hrá a spieva ako z partesu. Bol to práve Kiko, ktorý toto všetko v ňom prebudil, je to jeho zásluha. Neviem, prečo má Niko zákaz sa s ním stretávať a ani mi neprináleží právo pýtať sa na to. Ale jedno viem určite. Niko v jeho muzikáli veľmi chce účinkovať a robí všetko pre to, aby uspel. Mám z neho naozaj radosť," zakončila Černíková. 

Otec chvíľu mlčal a tváril sa trochu zahanbene. Niko sa naňho pozeral, ale vôbec netušil, čo si práve myslí.

"Som rád, že Nika tak chválite. Nevedel som, že mu na tom tak veľmi záleží. Ale nepopieram, že som rád za to, že je konečne v nejakom kolektíve a robí niečo, čo ho baví. Som zvedavý na ten muzikál," povedal otec Černíkovej.

"Môžem vás uistiť, že sa máte na čo tešiť. Pred Vianocami bude premiéra a samozrejme, môže sa ktokoľvek prísť pozrieť," povedala Černíková.

Otec pomaly prikývol a pozrel na Nika. "V poriadku, ustupujem. Pokračuj v skúškach na muzikál aj v tom, čo robíš. Keď to už Kiko režíruje, nebudem ti zakazovať, aby si tam účinkoval. Ale mimo školy zákaz platí. Nebudeš ku nim chodiť, to sa nemení. Všetky prípravy na muzikál realizuj v škole. No dobre. Asi som vám to tu trochu zdržal, takže už pôjdem. Dobre nacvičuj a uvidíme sa doma," povedal otec a otočil sa na odchod.

"Ďakujem, oci," zavolal za ním Niko.

"Hm," zareagoval otec a odišiel.

Niko sa pristihol, že má slzy v očiach. Rýchlo si ich utrel a pozrel na Černíkovú. "Ďakujem, paňčelka. Pekne ste to povedali."

"Za málo, Niko. Poďme pokračovať, nech sa ešte dnes dostaneme domov," vyhlásila Černíková a s úsmevom pozrela na Nika s Kikom, ktorí sa kamarátsky objali.