Esencia Lásky

12. Keď Sme Sami

Keď sa Niko vrátil z Prahy, mal veľkú radosť z toho, že tam mohol byť. Rodičom ďakoval a doniesol im suveníry, ktoré im sľúbil. Mama s otcom vyvalili oči, keď videli, koľko materiálu o Prahe si doniesol. Pavlina kamarátka ho vybavila rôznymi brožúrkami, no hlavne mu rozprávala o tom, o čom sa v knihách nepíše, a Niko si všetko zapisoval.

Ukázal rodičom aj fotky z Prahy, pričom fotky z Pride si prezieravo presunul do iného súboru. Našťastie, nepýtali sa ho žiadne otázky, pri ktorých by si musel vymýšľať, alebo klamať. Zdalo sa, že boli radi, že ho tam napokon pustili.

----------------------

Zato Kiko bol po tých zopár dňoch, ktoré strávil s Nikom, doslova šťastný. A keď si spomenul na to, že cez noc spal s Nikom na jednej posteli, nemyslel na nič iné. Chcel si to čo najskôr zopakovať.

Do konca prázdnin zostávali už len dva týždne. Kiko bol zapísaný na tú istú školu ako Niko, a už sa vedelo, že budú chodiť do tej istej triedy. Obaja to považovali za veľké šťastie.

Jedného dňa bolo veľmi teplo. Kiko si bol do hypermarketu kúpiť farbu na vlasy (bledofialovú) a veselým krokom kráčal domov.

Po ceste stretol susedu Papánkovú, ktorá niesla dve ťažké tašky a potila sa. Kiko mal voľné ruky, tak jej ponúkol pomoc.

"Dobrý deň, pani suseda, môžem vám s tým pomôcť?", opýtal sa Kiko zdvorilo.

Papánková pozrela naňho a trochu sa mykla. "Ach...to si ty, Kiko? Ahoj...no... veru pomoc by sa mi zišla," lapala po dychu.

"To je maličkosť, ja vám ich odnesiem," povedal Kiko.

"Ale je to ťažké," varovala ho Papánková.

"Nevadí, aj domov nosím takéto nákupy," povedal Kiko. Papánková mu teda podala tašky a vytiahla vreckovku, aby si trochu utrela pot.

"Toto teplo...je hrozné," stonala.

"Máte pravdu, dnes je riadny hic. Ale ja mám teplo rád," povedal Kiko veselo a pohol sa, nasledovaný Papánkovou.

"Ty si ešte mladý, ty to ešte vydržíš. Ale čo už my, staré baby...," ponosovala sa.

Kiko tú poznámku prešiel mlčaním. Papánková vytiahla z kabelky fľašku s vodou a napila sa. Chvíľu bolo trápne ticho. Susede neušlo, že Kiko má svoju prirodzenú farbu vlasov a zadívala sa na ne.

"Povedz, Kiko, prečo si stále farbíš vlasy? Máš peknú farbu a zakaždým ju zničíš nejakou krikľavou," Papánkovej nedalo, aby sa nespýtala.

"Je to súčasť mojej osobnosti. Mám rád veselé farby a takisto rád pútam pozornosť. Je v tom aj jedna výhoda. Keď sa stratím v dave, aspoň ma rýchlejšie nájdu podľa farebných vlasov," odvetil Kiko.

Zdalo sa, že Papánkovej to stačilo, lebo sa ďalej nepýtala. Kiko nemal o čom hovoriť, tak mlčal.

"A ako sa žije s dvoma mužmi?", neodpustila si otázku.

"Myslíte mojich otcov? Vynikajúco. No môžem hovoriť len o týchto prázdninách, pretože doteraz s nami žila aj moja mama," odvetil Kiko. "Moji otcovia sú super, nevymenil by som ich za nič na svete."

"No to áno, sú to šikovní mladí páni, o tom niet pochýb. Jeden z nich výborne pečie, mala som možnosť to zistiť. Ale rodina, to sú mama, otec a jedno alebo viac detí, vieš?", hovorila Papánka mudrlantsky.

"Predstavte si situáciu, že dieťaťu rodičia zahynú pri autonehode a ujmú sa ho babka a dedko. Alebo strýko a teta. To už potom nie je rodina?", zaujímalo Kika.