Esencia Lásky

30. Esencia Lásky

Keď sa Niko vrátil z nemocnice, cítil sa ako nový človek. Hoci mu bolo v nemocnici niekedy dlho, mal čas naplno si uvedomiť zopár vecí. Oľutoval svoj skrat, keď si chcel vziať život, no zároveň pripustil, že bolo hrozné, keď sa jeho otec rozzúril. Až tým, čo potom Niko urobil, donútil svojich rodičov k tomu, aby akceptovali jeho homosexualitu.

Rodičia boli za ním v nemocnici každý deň, rovnako aj Kiko. Raz sa zastavila Simona a raz aj Daniel s Patrikom. Aspoň oni Nikovi spríjemnili pobyt v nemocnici.

Niko mal zrušený zákaz kontaktu s Kikom a jeho otcami, tak ich navštevoval vždy, keď sa dalo. Rodičia však dbali na to, aby mal Niko hotové najprv veci do školy. A on neprotestoval. Radšej sa do školy pripravil ešte pred návštevou Kika, aby si to rodičia náhodou nerozmysleli a znova mu nezakázali chodiť k nemu.

----------------------

Prvá skúška na muzikál po Nikovom a Simoninom návrate prebehla výborne. Všetci boli šťastní, že Niko je opäť zdravý (skutočnú príčinu Nikovej hospitalizácie nikto neprezradil), a že sa Simona rozhodla pokračovať. Decká skúšali s nadšením a učiteľka Černíková z nich mala radosť.

Na druhý deň prišla Černíková na skúšku s vynikajúcou správou. Postavila sa pred všetkých a vypýtala si pozornosť.

"Dobre ma všetci počúvajte, lebo mám vynikajúcu správu. Náš muzikál odohráme pätnásteho decembra v našom mestskom divadle," povedala a musela prestať, lebo žiaci sa rozjasali. Černíková ich musela utíšiť, aby mohla pokračovať.

"A to nie je všetko. Hudobný doprovod obstarajú žiaci umeleckej školy, ktorým poskytnem všetky podklady k tomu, aby si to mohli nacvičiť," dokončila a žiaci sa znova rozjasali. Kiko žiaril viac ako slnko.

"Paňčelka, vy ste úžasná. V divadle a s hudobným doprovodom to bude fantázia. Ďakujem vám," povedal Kiko.

"Poďakuj sa sebe za to, čo si vytvoril a poďakuj sa všetkým, ktorí na tom robia. Som si istá, že už teraz môžete byť na seba všetci hrdí," povedala Černíková a znovu sa dali do roboty.

-------------------

Pätnásty december bol dňom D. Mestské divadlo pripravili už deň predtým, teraz sa pripravovali samotní účinkujúci. Viacerí mali trému, vrátane Nika. Ten už bol oblečený vo svojom javiskovom kostýme a opakoval si texty všetkých piesní, ktoré spieval. Rozcvičoval si aj hlasivky podľa rady učiteľky Černíkovej.

Kiko nemal vôbec trému. Všetko organizoval a všetkých povzbudzoval. Černíková zatiaľ konzultovala hudobný doprovod s učiteľom z umeleckej školy, ktorý mal hrať spolu so žiakmi.

Za Nikom prišiel Robo, ktorý hral kráľa. "Niko, chcem sa ti ospravedlniť za to, že som ťa šikanoval. Stiahol ma k tomu Šimon a ja som bol taký blbý, že som sa nechal. Na všetkých skúškach, čo sme mali, som zistil, že si v pohode chalan a fakt dobre spievaš. Verím tomu, že to dáš na pána," vysypal zo seba.

"To je v pohode, Robo, už to neriešim. Ale som rád, že si prišiel. Urobme čiaru za tým, čo bolo a buďme kamaráti, okej?", navrhol Niko.

"Som za. Tak si držme palce, nech ten muzikál dopadne dobre, lebo mám trému," priznal Robo.

"Ja tiež. Ale neboj, ty dáš svojho kráľa tiež kvalitne," povzbudil ho Niko. Na to si tľapli a vtedy za nimi prišiel Kiko.

"Čo to nevidím, vy dvaja sa na seba usmievate, to je super," potešil sa Kiko.

"Robo sa mi ospravedlnil za šikanu. Nečakal som, že to niekedy urobí, ale urobil to," povedal Niko.

"To je od teba pekné, Robo. No teraz nás ospravedlň, prosím ťa, potrebujem byť s Nikom chvíľu osamote. Držím ti palce," povedal Kiko. Robo sa poďakoval a nechal ich.