Esencia Lásky

27. Čo Dokáže Spôsobiť Pravda?

"Vy dvaja tu čo riešite?", prekvapil sa Niko.

"Povedal som Sime, že spolu chodíme a nech dá od teba ruky preč. No ona si evidentne nedá povedať," povedal Kiko a zamračil sa na Simonu. Tá mu to opätovala.

"Ty si jej to povedal?", preľakol sa Niko.

"Áno. Je treba vyjasniť si to, aby v tom bol poriadok. Povedal som, že som gay a že s tebou chodím ja. A je potrebné, aby si aj ty povedal, že chodíme spolu," povedal Kiko.

Niko prišiel ku nim. Kiko ho chytil za ruku a pozrel na Simonu tak, že z toho bolo jasné, že sa Nika nevzdá.

"Niko, prosím ťa, povedz, že si Kiko vymýšľa. Povedz, že nie si gay a chodíš so mnou. Ja som sa do teba zaľúbila a konečne sme začali spolu chodiť a teraz tu počujem, že chodíš s Kikom. Povedz, že to nie je pravda," naliehala naňho Simona.

Nikovi sa nahrnuli slzy do očí. "Teraz si mám ako vybrať? Vyberiem si jedného a druhému ublížim. A stále na mňa niekto tlačí a už toho mám dosť. Ty, Kiko, môj foter... Stále nemám pokoj, lebo na mňa niekto nalieha. Kedy s tým všetci prestanete?"

Kiko sa prekvapene pozrel na Nika. Chcel niečo povedať, ale Simona ho predbehla.

"Počkaj, čo s tým má tvoj otec?", chcela vedieť.

"Úplne všetko. Nútil ma ísť s tebou na rande, vydieral ma, že mi zakáže hrať v muzikáli, ak ťa nepozvem. A ja som chodil s Kikom. Musel som si vybrať. Buď ísť s tebou von a podviesť Kika, alebo nemôcť hrať v muzikáli a všetko by šlo do hajzlu. Tak som išiel s tebou von, aby mi ten muzikál nezatrhol, lebo mi na ňom záleží," vysypal zo seba Niko.

Simona bola úplne ochromená. Na chvíľu ostala úplne ticho.

"A je to vonku," ozval sa Kiko. "Trochu inak, ako som čakal, ale myslím, že sa z toho dá usúdiť, že Niko chodí so mnou a nie s tebou."

"Tak ty si so mnou bol vonku len z donútenia?", pozrela Simona na Nika.

"Áno. Veď som už predsa chodil s Kikom. To môj foter je tomu na vine. Nevie sa zmieriť s tým, že som gay, tak chcel po mne, aby som zbalil teba. Ale netušil som, že ty si sa do mňa zaľúbila, Sima," povedal Niko.

Simona si už utierala oči od sĺz. "Dávala som ti dosť veľké signály, aby si na to prišiel. Nechápem, ako si ich mohol nevidieť."

"Sorry, ale naozaj som si nič nevšimol. Ale to asi preto, že už som zadaný, tak si niečo takéto proste nevšímam."

"Ak chceš ešte jeden dôkaz, opýtame sa aj Černíkovej," zamiešal sa do toho Kiko. "Povedali sme jej, že spolu chodíme a ona to zobrala v pohode. No neviem, kde toľko je. Skrátka, máš smolu, Sima, Niko je môj chlapec a želám si, aby ním bol naveky. Neostáva ti nič iné, iba sa s tým zmieriť. Obaja chceme, aby si hrala v muzikáli, ale s Nikom môžeš byť len kamarátka."

"Len kamarátka. Sorry, ale s tým sa nezmierim!", vykríkla Simona a rozbehla sa ku dverám telocvične.

"Kam bežíš, máme predsa skúšku," volal za ňou Kiko.

"Choďte doriti!", stihla mu odseknúť a v slzách vybehla von.

"No super. Teraz aby sa kvôli tomu nevysrala na muzikál," povedal Kiko.

"Keby si jej to nepovedal, bola by ostala," zahundral Niko.

"Robíš si srandu, Niko? Bolo viac ako nutné jej to povedať. Nech dá od teba ruky preč. Čím skôr sa to ujasní, tým lepšie."

Do telocvične vošla Černíková.

"Čo sa tu stalo? Na chodbe som stretla plačúcu Simonu, ktorá utekala zo školy."