Mr Arrogant || kth. » book 1 (#Wattys2016) [CZ/SK]

Chapter 6

Vkročila som do triedy a vidím tú samú scenériu- spolužiaci po sebe hádžu skrčené papiere a prezidentka trieda sa ich snaží ukľudniť.

Pozerala som sa po triede, ale Taehyung nikde nebol. Zostala som trochu vystresovaná, tak som si sadla a začala škrábať nejaké náhodne veci na papier.

"Trieda, postaviť," prezidentka triedy prikázala a všetci išli na svoje príslušné miesta.

"Dobré ráno," Mrs Jung nás privítala.

Všetci odzdravili a sadli si.

"Vytiahnite si svoju matematickú úlohu, idem ich pozbierať," vyslovila a všetci si ich vybrali, okrem mňa.

Minulú noc som bola tak unavená, že som ju proste nedokázala dokončiť. A taktiež som sa nemohla spamätať čo sa stalo, keď som išla domov.

Ako ma tam Taehyung našiel? Prečo ma zachránil?

"Lee Hyejin?"

Moje myšlienky sa rozplynuli. "Áno?"

"Kde je tvoja úloha?" Mrs Jung sa ma opýtala.

"Ja um...ja."
"Neurobila si ju?" skočila mi do reči a dívala sa na mňa. Som mŕtva. Mrs Jung nie je ten typ učiteľa, s ktorým si môžete zahrávať.

"Prečo? Stala si sa Taehyugom?" položila mi otázku.

Zrazu sa otvorili dvere a Taehyung vstúpil do triedy.

"Práve keď rozprávame o čertovi, Kim Taehyung," povedala, "myslím, že ty tiež nemáš domácu úlohu."

"Tu som," povedal a jemne sa zasmial.

"Aký trest si prosíte tentokrát?" Mrs Jung sa opýtala.
"Neviem, vyberte," odpovedal.

Vo svojom malom srdiečku som dúfala, že už to nebude státie na chodbe so zdvihnutými rukami. No prišlo niečo horšie.

"2 hodiny zadržania. Príďte za mnou po škole."

Padla mi sánka. Neznášam zadržania. "Mrs Jung, ale ja nemôžem-" prestala som rozprávať, keď sa otočila a hodila na mňa vražedný pohľad.

Narozdiel Taehyung bol kľudný a jednoducho si sadol bez žiadnych problémov.

***

"Poďte dovnútra. A neopovažujte sa odísť," Mrs Jung zabuchla dvere a nechala mňa a Taehyuga v triede.

Akonáhle odišla od dverí, fňukala som:" PREČO SI JU NECHAL SI VYBRAŤ?!"

"Sklapni, sú to len 2 hodiny ničnerobenia." odpovedal.

"Yeah, ale som hladná a chcem ísť domov, ughhhh..." kričala som dupla som nohou.

Sadla som si niekde v strede triedy, no potom som si sadla pred Taehyuga a dívala sa naňho.

"Čo ty malý podlizovač," prevrátil oči.

"Nič, ako si, teda myslím kde si, prečo si..." zastavila som sa a nachvíľu sa zamyslela. Nevedela som, čo povedať ako prvé.

"Čo?" opýtal sa a položil si hlavu na stôl medzi nami.

"Ako a prečo si ma včera v noci zachránil?" opýtala som sa.

"No...," povzdychol si, posadil sa rovno ku mne a hľadel mi do oči. Zostala som nervózna, očakávajúc nejaké hlboké vysvetlenie.

"...chcel som ťa vyprankovať."

Prevrátila som oči a stratila záujem, posadila som sa správne na svoju stoličku. "Pokračuj," povedala som.

"... chcel som ťa vystrašiť, tak som ťa sledoval cestou cez tú uličku, ale počul som ťa kričať." vysvetľoval, "yeah, a tak sa to stalo."

Prikývla som a čakala, že bude pokračovať. Bol ticho.

"Čo?"

"Nepýtala som sa ťa ďalšiu otázku?" povedala som.

Vyzeral zmätene. "Ako a prečooo?" povedala som.

"Neviem prečo, si kamarátka, myslím, tak som pomohol. A už ti nedĺžim 5000 won," usmial sa.

Zasmiala som sa. "Yeah, yeah."

*

Dívala som sa na tikajúce hodiny. Ubehlo len 15 minút, ale bolo to ako večnosť.

Otočila som sa a videla Taehyuga spať. Mal otvorené ústa a založené ruky.

Uškrnula som sa. Mala by som ho vyrušiť? Ako?

Po špičkách som k nemu prišla, ujistila som sa, že spí. Chrápe? Skontrolované.

Vybrala som si fixu a opatrne som nakreslila oko na jeho čelo. Občas sa trhol, ale úspešne som pokračovala vo vandalizovaní jeho tváre. Nakreslila som malé srdiečko medzi jeho oči pre konečné detaily. Hotovo, make-up je hotový. Totálne krajší než ja.

Snažila som sa zadržať môj smiech, ale ako som si sadla na moje miesto, nemohla som si pomôcť, keď som videla jeho tvár. Zobudila som ho.

"Čo je?" povedal a pretrel si oči.

"Nič," povedala som a usmiala sa.

Povzdychol a zívol si. Postavil sa, aby sa mohol pretiahnúť a pomaly išiel k oknu.

"Dnes je pekné počasie...moja tvár..." videl svoj odraz v skle okna a otočil sa ku mne. "LEE HYEJIN!"

Stále som sa smiala.

"TY MALÝ DAREBÁK, AKO SI SA OPOVÁŽILA?"

Vyplazila som jazyk a utekala od neho, dokým som nebola unavená. Bežala som do rohu.

Prišiel ku mne, tiež lapal po dychu. Chcela som utiecť, ale on ma pritisol k stene.

"Čas na odplatu," povedal a vybral fixu z jeho vrecka.

"NIEEEEEEEE!" kričala som, snažiac sa ho odsunúť, len on bol odhodlalý ma nechať pritisnutú k stene.

"Počkaaaj, nechaj ma ti spraviť make-up," povedal a schytil mi dosť silno ruku. Zobral fixu a začal ju približovať k mojej tvári.

"STOP!" stúpila som mu na nohu.

Snažil sa potlačiť tú bolesť, ale sklamal. Pustil moju ruku. Ako som bola vyslobodená, sadla som si na neho, na znak víťazstva.

"Ouch," povedal šuchajúc si svoj zadok a potom sa na mňa zadíval a ja tiež na neho.

"Váš trest je-"

Dvere sa otvorili a Mrs Jung vstúpila do triedy.

Videla nás v trápnej pozícii, ostala akoby pribitá k zemi, neveriac svojim očiam.

Rýchlo som sa z neho zošuchla, červenajúc sa. Taehyung sa tiež postavil vzdialene odo mňa.

"M-Mrs Jung, um, ahoj. Je koniec?" opýtala som sa, snažiac sa vyhnúť tomu, čo práve videla.

"A-áno, môžete ísť," povedala a pozerala sa na nás od hlavy po pätu.

"Dobrá kresba na tvári, Taehyung," povedala, " vy dvaja ste si kreslili na tváre, že?"

Usmiala sa a odišla.

Kurňa.