Mr Arrogant || kth. » book 1 (#Wattys2016) [CZ/SK]

Chapter 30

Rýchlo som zaspávala, keď zrazu mi začal zvoniť mobil. Znechutene som sa posadila a natiahla sa za ním.

"Yobuseyo?" prehovorila som. Stále som mala polootvorené oči.

"Hyejin ah! Tu Mina. Je ti už lepšie? " ozvalo sa z druhej strany.

"Uh... áno. Prečo mi voláš," spýtala som sa.

"Oh, počkaj," povedala a ja som počula, ako piští. Zostala som zmätená a smiala sa na jej šialenosti, ale stále som čakala, kým bude pokračovať.

"Okay, som späť," povedala, "chcem ti len povedať, že... že... SOM TAEHYUNGOVA PRIATEĽKA!"

Môj úsmev sa vytratil a moje srdce okamžite prasklo na tisícky malých častí. Počujem správne? Bez môjho povšimnutia sa mi začali tvoriť slzy. Odkašľala som si.

"Jinja?! Oh bože, som tak šťastná za teba! Nech vám to dlho vydrží, okay!" Snažila som sa predstierať radosť.

"Ďakujem veľmi moc, Hyejin! Zajtra kúpim Majstrovi Hyejin jedlo, dohodnuté ?" povedala.

Umelo som sa zasmiala. "Už musím ísť. Annyeong ~" povedala som a obidve sme zložili.

Objala som svoj vankúš a povzdychla si. Už som nedokázala udržať slzy.

Prečo som tak ranená? Prečo som smutná? Všetky tieto otázky som nechala nezodpovedané. Neviem, či mám byť šťastná za moju najlepšiu kamarátku, keď ma to vnútri srdca ubíja.

Musím byť šialená. Snažila som sa zabudnúť na tieto myšlienky v mojej hlave a spať.

***

Prišiel pondelok. Ako som vkročila do školy, hneď som aj chcela odísť. Nejako som sa pomalým tempom dostala k mojej skrinke, keď moje oči niečo zachytili.

Taehyung s Minou kráčali chodbou, jeho ruka bola na jej pleci, obidvaja sa šťastne smiali.

Zacítila som, že mám niečo v krku. Otočila som sa k svojej skrinke, snažiac sa zachovať pokoj a všetkých ignorovať. Rýchlo som si vybrala knihy zo skrinky, zabuchla ju a náhlila sa do triedy.

Odsunula som svoju stoličku a sadla si na svoje miesto.

Všetci ostatní v triede sa bavili, len ja som vyzerala ako zničený človek, ktorý vždy sedí v rohu.

Zrazu do triedy prišli Taehyung a Mina, držal si ju okolo pásu. Utrela som si slzy.

"OHH!! Mina a Taehyung sú pár!" Chalani si ich doberali a začali na nich hádzať papiere.

"Prestaňte!" Taehyung zakričal a oni poslúchli. Tento chalan má riadny rešpekt.

Dievčatá gratulovali Mine, ako si sadala na miesto.

"Ďakujem. Veľmi moc ďakujem," márne pohodila vlasmi.

Keď sa otočila na mňa, rýchlo som sa usmiala a naznačila 'gratulujem'. Usmiala sa a otočila naspäť.

Odvrátila som pohľad, cítiac sa ako veľký pokrytec.

***

Bola prestávka a ja som vôbec nemala na nič chuť. Pomaly som vyšla na tretie poschodie.

Prešla som popri piane, keď som započula kroky. Rovno za mnou. Otočila som sa. Nikto tam nebol. Kráčala som ďalej.

Zrazu ma niekto pritisol k stene. Hľadel na mňa. Obidve ruky mal opreté o stenu.

"Choď preč, Kim Taehyung," snažila som sa ho odstrčiť. "Povedala som, choď preč!"

"SKLAPNI!" Nakričal mi do tváre. Ostala som ticho. Moje videnie sa zhoršilo, lebo mi slzy nabehli do očí.