Mr Arrogant || kth. » book 1 (#Wattys2016) [CZ/SK]

Chapter 17

Zrazu sme počuli odomykanie vchodových dverí. Shit.

Taehyung a ja sme zamrzli.

"Tvoji rodičia sú doma?" Taehyung sa spýtal.

"Hyeejinn?" počula som moju mamu, ako ma volá z obývačky.

Zoskočila som z postele a začala panikáriť. Počula som jej kroky, ktoré sa približovali k mojej izbe.

"POD POSTEĽ," zašepkala som Taehyungovi a on sa hneď schoval. Ja som si zobrala moju knihu a tvárila sa, že čítam.

Kľučka od dverí mojej izby sa pohla a mama vkročila dovnútra. "Hyejin ah? Ako škola?"

Odvrátila som oči od knihy. "D-dobre, ty si dnes akosi skôr doma," povedala som. Trochu som sa striasla, bola som dosť nervózna.

Moja mama prišla bližšie ku mne a sadla si na posteľ. Prehltla som.

"Mám pre teba dobré správy!" povedala.
"Aké, Eomma?"

"Tento víkend pôjdeme navštíviť babku!" Povedala mi a ja som vytreštila oči. Pišťala som od nadšenia.

"Jinja?! (Vážne?!) Eomma, myslíš to vážne? Tento víkend? Nepracuješ? Oh môj bože!" Objala som ju.

"Yep," moja mama odpovedala a objala ma späť. "Nemusíš volať Halmeoni, pretože som už jej o tom povedala a veľmi sa na teba teší."

Odtiahla som sa z objatia a naširoko sa usmiala.
Moja mama mi chytila líca.

"A prečo si dnes tak skoro doma?" spýtala som sa.

"Pretože som si dnes vyčistila svoj rozvrh, aby sme mohli ísť cez víkend za Halmeoni. Teraz idem do obchodu, kúpiť niečo na večeru," moja mama povedala.

Kývla som a ona odišla.

Vrátila som knihu na svoje miesto a hodila sa na posteľ. Povzdychla som si a zatvorila si oči k spánku.

Zrazu som počula nejaký zvuk, ktorý vychádzal spod mojej postele. Akoby niekto chrápal. Otvorili sa mi okamžite oči. "Taehyung!"

Nakukla som pod posteľ. Uvidela som Taehyunga, obímajúc môjho plyšového leva.

Ako môže toto decko zaspať v takejto situácii?

Rozmýšľala som, či by som ho mala zobudiť. Niečo ma napadlo.

"AAAAAAAAAARGGGHHH!" kričala som. Ihneď sa v šoku zobudil. Udrel si hlavu o železné rošty pod mojou posteľou.

"Oww..." povedal a ja som sa váľala na zemi od smiechu. Zívol si a sadol na posteľ, zatiaľ, čo si šúchal miesto, kde sa udrel. Druhou rukou stále držal môjho plyšového leva.

"Prečo si kričala?" s polootvorenými očami sa opýtal.

"Pre zábavu," povedala som a uškrnula sa. Prevrátil oči.
"Môžeš ísť teraz domov. Mama išla do obchodu. Radšej choď, než sa vráti."

Zívol si, stále šuchajúc si hlavu.

"Yaahh... bolí ma hlava kvôli tebe, ty sprostý podvodník." zamrmlal so svojím uspaným hlasom.

Podišla som k nemu bližšie a pomasírovala mu hlavu. "Tu, lepšie?"

Svojimi prstami mi naznačil 'Ok' a znova sa mu zatvárali oči a stratil kontrolu nad svojím telom.

Jeho hlava.

- - - - - - - - - - - - - - - -
Autorova poznámka:
Wattpad vymazal polku 17. Kapitoly a 18. Kapitoly. Netuším prečo, jednoducho sú preč a dorábať ich nebudem, lebo si ich už ani moc nepamätám. Ale tak tu je aspoň v skratke o čom boli.

Chapter 17 ; táto časť skončila u  'jeho hlava', ale mala tam byť 'jeho hlava sa zrazu ocitla na mojom ramene'. Hyejin bola v rozprakoch a hanbila sa mu povedať, aby odišiel. Neskôr sa zobudil a odišiel aj s plyšiakom leva. Další deň cez prestávku ju Taehyung pozval si prisadnúť k Mine, Jungkookovi a Jiminovi. Zrazu Seojun prišiel ku nim. Taehyunga iritoval a bol na Seojuna štrašne drzý. Hyejin to vytočilo, postavila sa a zastala si Seojuna. Taehyung sa na ňu naštval a začal na ňu kričať. V celej jedálni bolo ticho. Kapitola končí, ako Hyejin vybehne z jedálne v slzách.