Mr Arrogant || kth. » book 1 (#Wattys2016) [CZ/SK]

Chapter 36

Všetci sa hnali do jedálne. Ja som otrávene vyšla z triedy. Cítila som sa unavene.

"Annyeong Hyejin!" Mina položila ruku okolo môjho ramena a usmiala sa na mňa.

"Oh annyeong!" usmiala som sa naspäť. Som veľmi šťastná, že naše kamarátstvo, je opäť v normále.

"Dnes sedím pri obede s tebou. Poď!" povedala a zatiahla ma za ruku, ako sme rýchlo prišli do jedálne.

Sadli sme si za stôl a položili naň naše tácky. Potom sme s vlčím hladom začali jesť naše jedlo. Jedli sme v tichosti, kým mi niečo neudrelo do hlavy. Mala by som to povedať Mine.

"Mina yah," zvolala som," musím ti o niečom povedať."

Prehltla svoje jedlo a pozrela sa na mňa. "Áno?" nasledovne sa napila vody.

"Ja... ja sa budúci mesiac sťahujem do Ameriky."

Mina vyprskla vodu z jej úst. "ČO?! PREČO?! Navždy? Vrátiš sa? Odchádzaš z Kórei? Naozaj? Opúšťaš ma? Navždy už ostaneš v Amerike? PrečoPrečoPrečo?!"

Stisla som pery a povedala, " Moji rodičia tam začínajú nejaký nový biznis a ja musím ísť pekne krásne s nimi. Nikomu o tom rohovom, a hlavne nie Taehyungovi. Chcem aby to ostalo súkromné."

"Ale Taehyung je tvoj frajer!"

"Yeah, on sa o tom nejako dozvie. Nechcem ho tým zaťažovať. Nechcem, aby sa ku mne inak choval. Budem šťastnejšia, keď sa bude chovať ku mne normálne, tak ako doteraz. Sľubuješ, že to nikomu nepovieš? Hovorím to len tebe, lebo si moja najlepšia kamarátka," povedala som Mine a usmiala sa.

Mina odsunula nabok svoju tácku, "Teraz nemám vôbec chuť do jedla, ako si mi povedala, že odchádzaš."

"Aisshh... malé decko. To je nič. Budeme si písať a skype existuje tiež, no nie?" povedala som jej.

Snažila som sa byť nad vecou. Slabo sa usmiala a hlboko si povzdychla.

**

Odvtedy bola Mina na mne strašne nalepená. Ale nečudovala som sa, pretože to boli posledné dni do môjho odletu. A Taehyung... ten bol stále on. Stále nevedel, že odchádzam do Ameriky.

Týždne ubiehali a začal sa kresliť deň odchodu.

Jedného rána som prišla do školy s Minou. Zašli sme k našim skrinkám, vytiahnuť si z nich nejaké veci, keď zrazu sa Mina zahľadela na mňa.

Pozrela som sa na ňu. "Stalo sa čosi? Prečo tá smutná tvár?" spýtala som sa.

"Pozri sa na môj kalendár," povedala a ja som nakukla na kalendár nalepený v jej skrinke. Mala označený 1. júl a napísané pri tom 'Odchod Hyejin ):'.

Pozrela som sa na ňu a zostala som dojatá. Silno som ju objala a skoro začala plakať. "Hyejin, prosím neopúšťaj ma!" plakala.

Vtedy akurát kráčal ku nám Taehyung. "Kto odchádza?"

Vytrhla som sa z objatia. Dívala som sa na neho. Prehltla som. "Uh, nič nič. Nikto neodchádza."

"Hyejin? To ty? Kam?" Taehyung sa spýtal s vážnou tvárou. Vymenila som si pohľad s Minou a trápne sme ostali ticho. Vtom Taehyung násilne schmatol moju ruku a zatiahol ma na tretie poschodie.