Mr Arrogant || kth. » book 1 (#Wattys2016) [CZ/SK]

Chapter 27

Bola prvá hodina, matematika. Učiteľka dorazila do triedy, ale miesto vedľa mňa bolo prázdne. Seojun ešte na hodinu neprišiel.

Cítila som sa trochu previnilo. Polku hodiny som mala položenú hlavu na stole a čakala, kým ma osvieti.

Nič ma nenapadalo. Vypýtala som sa do umyvární a opustila triedu.

Skočila som kráčať okolo školy, no uvidela som Seojuna hrať samého basketbal na kurte. Sadla som si na lavičku blízko kurtu. Pozorovala som ho, ako si dribluje s loptou. Po chvíli si ma všimol.

Ztratil kontrolu nad loptou, a tá sa dokotúľala ku mne. Jemne som sa usmiala a zodvihla ju. Kráčala som k nemu a podala mu ju, zatiaľ čo sa mňa díval.

"Páči sa," podala som mu ju.
Zobral si ju a ignoroval ma.

Povzdychla som si. Určite je na mňa stále naštvaný.

"Seojun?" Oslovila som ho, ale on ma naďalej ignoroval a hral svoj basketbal.

"Seojun, potrebujem sa s tebou porozprávať," pevne som pokračovala. Prestal driblingovať, otočil sa na mňa a čakal.

Prišla som k nemu bližšie. "Prepáč. Stále sa chcem s tebou kamarátiť," povedala som "Môžeš prestať byť prosím takýto?"

Sarkasticky sa zasmial, pustil loptu na zem a prišiel ku mne ešte bližšie. Držal ma za rameno a uprene sa mi díval do oči. Boli trochu uslzené.

"Môžeš prestať byť takýto? Čo myslíš tým 'takýto'?Vieš o tom, že kvôli tebe som 'takýto'?!" Začal som mnou triasť.

Začali mi stekať slzy. Nechala som ho vybiť si na mne hnev, bola to moja chyba.

"... vážne som ťa miloval. Staral som sa o teba, a ty mi povieš, že si ma len využívala?!" Zjapal mi do tváre.

"Nechaj ju."

Bola som vytiahnutá zo Seojunovho zovretia.

Taehyung daroval Seojunovi studený pohľad, zatiaľ čo mi silno držal ruku. Seojun chytil moju druhú ruku, aby ma od neho odtiahol.

"Nechaj ju, Lee Seojun," Taehyung ho upozorňoval.

"Potrebujem sa s ňou porozprávať, nepchaj sa tam, kde nemáš, Kim Taehyung," Seojun na neho zasyčal. Pozrela som sa nich, hľadajúc ich odhodlanie pustiť ma. Držali ma moc silno.

"Nemal by si si na nej vybíjať zlosť. Nedonútiš ju, aby ťa milovala," Taehyung seriózne zvýšil hlas.

Seojun prebodával Taehyunga pohľadom, než ma opatrne pustil. Padali mi slzy, ako som sa neho dívala. Potom ma Taehyung odtiahol od basketbalového kurtu.

**

Sadli sme sa na schody.

"Si v pohode?" povedal a pobúchal ma po chrbáte.

Povzdychla som.

"Chcela som, aby si tú zlosť na mne vybil. Zaujíma ma, ako sa cíti."

"Chceš, aby ti ublížil a ty potom trpela?" Spýtal sa a zdvihol obočie.

Ostala som ticho. "Nemusíš sa starať," odpovedala som a prevrátila oči.

"No vlastne musím, lebo si dnes moja priateľka."

Pozrela som sa na neho. Cítila som, ako rýchlo mi bije srdce. Krehko sa na mňa usmial. Ja som sa otočila. Tiež som sa usmievala.

***

Nastala prestávka. Netušila som, kto bude so mnou sedieť, keďže Seojun sa na mňa zaiste ani nepozrie. Skončila som sedieť sama.

Znudene som jedla svoje jedlo a rozmýšľala o ani neviem akých veciach, keď si Taehyung zrazu sadol predo mňa.