Mr Arrogant || kth. » book 1 (#Wattys2016) [CZ/SK]

Chapter 38

"Lee Hyejin, si pripravená?" mama ma mňa zavolala z obývačky.

"Ideeeem," odpovedala som. Bolo veľmi skoro ráno. Schmatla som svoju tašku, kufor a vyšla z mojej izby. Rodičia ma už čakali pri dverách.

"Ideme. Nič si si nezabudla, že?" otec sa ma spýtal a ja som prikývla. Rodičia vyšli von z domu a ja s ťažkým srdcom za nimi. Už nikdy neuvidím tento dom, pretože sa predáva.

"Hyejin, poď, nemôžeme zmeškať let," mama ma urgentne volala. Zrýchlila som svoje kroky ku bráne. Mama zamkla bránu a ja som hodila posledný pohľad na ten dom, snažila som sa nerozplakať. Mama si toho všimla a snažila sa ma utíšiť.

Taxíkom sme prišli o šiestej na letisko. Do odletu sme mali ešte hodinu. Trpezlivo sme čakali. Tie slzy som vážne nedokázala zadržať. Stále neverím tomu, že opúšťam Kóreu.

Zachvíľku sme už sedeli na palube lietadla. Zapípal mi mobil. Správa od Taehyunga.

"Šťastný let, nezabudni mi zavolať." -
Taehyung

Objavil sa mi úsmev na tvári a trochu sa mi zdvihla nálada.

"Ďakujem, nemeškaj do školy. Musím teraz už ísť, annyeong." - Hyejin.

***

Po niekoľkých hodinách lietadlo šťastne pristálo. Vyšli sme z letiska a hľadali zastávku s taxíkmi.

Obzrela som sa okolo seba. Bolo tam nespočetné množstvo ľudí hovoriacich plynulo anglicky. Zostala som trochu v obavách, pretože z angličtiny viem len klasické základy.

"Poďme sa pozrieť na náš nový dom, Hyejin ah," povedal otec, ako pred nami zastavil taxík. Nasadli sme doň a mierili do našeho nového domu. Bilboardy či reklamy boli všetky v angličtine. Bolo to divné.

O hodinu sme prišli na cieľové miesto. Vysadla som z taxíka a neverila, čo pred sebou vidím. Stál tam veľký dom s bielou strechou. Mal 3 poschodia a bolo pred ním zaparkované Maserati. Pripomínalo to trochu Taehyungov dom.

Bez žmurknutia som sa naň dívala. "Toto je naozaj náš dom?" spýtala som sa rodičov.

Mama sa zachichotala, "Áno zlatko. Som zvedavá na naše izby, poďme sa pozrieť."

S úžasom som sa rozhliadla po dome. Dizajn domu bol krásny. Skočila som na sedačku a zapla telku. Bolo to úžasné.

"Hyejin ah, choď sa najskôr pozrieť na svoju izbu," mama na mňa zvolala.

Nasledovala som ju na druhé poschodie a otvorila dvere od mojej izby. Začala som pišťať, keď som videla, že farba mojej izby je pastelovo ružová - moja najoblúbenejšia farba! Bežala som k svojej posteli a skočila na ňu. Cítila som sa pohodlne.

Mama sa na mňa usmiala. "No vybal si svoje veci. Idem niečo uvariť," povedala a ja som prikývla.

Sadla som si na posteľ a poobzerala som sa po mojej novej izbe. Bola oveľa väčšia než moja minulá. Tak nakoniec to sťahovanie nebol až tak zlý nápad, ale stále mi chýbal Taehyung a ostatní. No a samozrejme nemôžem zabudnúť na Kóreu a kórejské jedlo.

Nachvíľu som si pospala, kým mi nezačal zvoniť mobil. Natiahla som sa preň a pozrela na ID volajúceho.

"Yah! Čo ti trvalo tak dlho sa ozvať?" povedal Taehyung.

Jemne som sa zasmiala, "Toto je tvoj spôsob, ako mi povedať ahoj?"

Počula som, ako si vydýchol. "Si v pohode? Aký čas je u vás?"