Mr Arrogant || kth. » book 1 (#Wattys2016) [CZ/SK]

Chapter 37

Guys, mali by ste si vypočuť pesničku, čo som pridala - 'Love Is Not Over' , keď budete čítať túto kapitolu. ><
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Víkend som strávila navštevovaním mojich najobľúbenejších miest v Kórei, ale potom prišiel utorok a ja som si uvedomila, že to je môj posledný deň.

Zobudila som sa veľmi skoro v to ráno. Medzi časom som sa obliekala do školy a stále bolo 6 ráno. Usmiala som sa do zrkadla. Tento deň strávim múdro.

Stále bolo skoro ráno, ale ja som potrebovala niekde ísť.

Vyšla som z mojej izby a v dome bola klasická raňajšia tma. Moji rodičia ešte spali. Ale aj tak som vyšla von, mieriac ku Taehyungovi.

***

Keď som prišla k jeho bráne, všetko vyzeralo kľudne a ticho. Je to Kim Taehyung, on nevstáva skoro.

Párkrát som zazvonila na zvonček a zatriasla bránou, kričiac jeho meno. Neotváral. Obzrela som sa doprava, doľava, skontrolovala, či ma niekto nevidí. A preliezla som na druhý koniec.

"KIM TAEHYUNG!" kričala som a zaklopala na jeho dvere. Znovu som nepočula žiadnu odozvu.

Nakoniec, som prišla ku jednému z okien. A vliezla cez okno dovnútra. Prekvapivo nebolo zavreté.

V dome bola tma. Pomaly som sa vytrepala na druhé poschodie a vošla do jeho izby. Tak ticho ako som dokázala, som otočila kľučku od jeho dverí a uvidela Taehyung pokojne spať.

Vošla som dnu a kľakla si k jeho posteli. "Kim Taehyung?" oslovila som ho. Odpovede som sa nedočkala.

"Taehyung? TaeTae? V?" Snažila som sa naňho hovoriť všelijakými prezývkami, ale on tvrdo naďalej spal.

"KIM TAEHYUNG!!" zakričala som. Nenápadne otvoril oči, a potom ich zatvoril. Začala som ním triasť, aby som ho prebudila.

Zívol si. V momente za schytil za zápästie, zatiahol ma k sebe do postele a objal ma silno ako vankúš.

"Ako si sa dostala do mojej izby," zašepkal mi do ucha s jeho ranným hlasom.

Snažila som sa vykrútiť z jeho objatia, ale nepodarilo sa. "Jednoducho som vošla dovnútra, pretože si nezavrel okná," povedala som.

Prešiel si po vlasoch. "Si potencionálny zlodej," povedal, "dokonca si ukradla moje srdce."

Musela som sa zasmiať na jeho dramatickom podaní. Posadila som sa a pozrela na neho, zatiaľ čo on sa túlil k svojmu plyšovému levovi. "Kim Taehyung, okamžite choď a umy sa, smrdíš," chytila som si nos.

Posadil sa s polootvorenými očami. "Áno eomma," podpichoval ma.

Detinsky začal pochodovať z izby do kúpeľne, keď sa zrazu vrátil ku mne do izby. Pozrela som sa na neho, "Prečo si stále tu?"

Podišiel bližšie. Hľadel na mňa a potok žmurkol.

"O...kay?" povedala som. Z jeho divnosti som bola zmätená.

Našpúlil ústa, "Žiadna ranná pusa?"

Trápne som sa na neho dívala. Nebolo normálne, vidieť ho takéhoto. "Nie, ani si si neumyl zuby," povedala som a plesla ho po čele.

Hlasno vydýchol a so svižným otočením mieril do kúpeľne. V sekunde bol zase pri mne a daroval mi rýchlu pusu na pery. Uškrnul sa a bežal do sprchy. Prevrátila som oči, ale usmiala na jeho drzosti.

Čakala som ho v obývačke. Zachvíľku zišiel po schodoch v jeho školskej uniforme.

"Ideme," povedala som a bola pripravená na cestu do školy.