ＨＬＡＳ (HP/TMR/LV, HP/iné; Harry Potter, SK)

Kapitola II.

Kapitola II.

Sloboda

♦

Harry si užíval každý jeden deň, cítil sa byť slobodný. Konečne si mohol jesť kedy a čo chcel, nemusel toľko upratovať a mal ozajstného priateľa.

„...po vonku veľmi nemôžeš chodiť, si maličký a môže to byť nebezpečné a navyše si niekto môže všimnúť, že nemáš rodičov a vieš čo by sa ti potom stalo, však?" poučoval ho Tom, zatiaľ čo ho učil čítať.

„Viem... dali by ma do sirotinca, ako to urobili tebe," zašepkal vážne.

„Áno, v sirotinci sú muklovia presne takí zlí ako bola tvoja rodina," vysvetľoval mu Tom. „No, ale vráťme sa k učeniu, pokračuj v čítaní..."

„Mágia je ab-strakt-ný systém, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psy-cho-lo-gi-ckých javov, pomocou pa-ra-nor-mál-nych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov..."

„Stačí, výborne... ide ti to čím ďalej tým lepšie," chválil ho Tom nadšene. „Konečne si zvládol prečítať 'psychologických' to je veľký úspech. Si skutočne šikovný."

Harry nebol zvyknutý na toľkú chválu a slabo sa začervenal. „A kedy ma naučíš čarovať?"

„Harry, ja ťa nebudem učiť čarovať, to už predsa vieš, pretože si kúzelník. To čo ťa naučím sú kúzelné formuly, spôsob akým sa na dané kúzlo musíš sústrediť, aby fungovalo. Budem ťa učiť správne pohyby prútikom. A nakoniec ťa zasvätím do tajov elixírov, verím, že ťa očaria rovnako ako kedysi očarili mňa."

A takto dni ubiehali, niekedy rýchlo, inokedy pomaly. Harry sa naučil toľko nových vecí až si myslel, že mu z nich praskne hlava. Tom mu nastolil prísny režim a Harry ho dôsledne dodržiaval. Cez týždeň stával o ôsmej; urobil pár cvikov, pretože Tom hovoril, že keďže tu musí byť stále zavretý potrebuje pohyb. Potom si spravil na raňajky to, načo mal chuť a hneď po nich sa vrhol do čítania kníh, ktoré mal Tom v knižnici.

Hneď ako sa Harry naučil poriadne čítať, nedokázal s tým už prestať. Tom ho začal volať knihomoľom, no Harry ho ignoroval. Miloval svet kníh, miloval informácie, ktoré sa v nich dočítal. Naučil sa veľa o Rokforte, o temnej a svetlej mágií – obe ho veľmi fascinovali. Mnoho kúzelníkov, podľa kníh tvrdilo, že temná mágia je zlá, no Harry si myslel, že je rovnaká ako tá svetlá až na to, že sa do nej zahŕňali oveľa mocnejšie kúzla, ktoré skrátka obyčajní kúzelníci nedokázali použiť. Po čítaní mával cvičenie s Tomovým starým prútikom. Nazačiatku bolo divné kúzliť s drevenou paličkou, no teraz mu to prišlo celkom prirodzené.

Večer ležal v posteli a čítal si. Keď sa zrazu spýtal: „Kto je to lord Voldemort, Tom?"

Jeho priateľ avšak mlčal. Nakoniec si povzdychol a odvetil: „Raz si sa o ňom musel dozvedieť. Bol to najmocnejší černokňažník, aký kedy žil v celom kúzelníckom svete."

„Páni, bol taký mocný?"

„Áno, to bol," odvetil samoľúbo. „Celý svet mal pred ním rešpekt. Jeho cieľom bolo vybudovať lepšie postavenie pre čarodejníkov. Ako iste vieš, od dôb Merlina je naša rasa utláčaná muklami. Kedysi si nás vážili, uctievali nás, no na prelome storočí sa nás začali báť; báli sa našej moci, pretože boli takí slabí, a tak nás začali hromadne vraždiť. Upaľovali nás na hraniciach! Nehľadeli na to, kým si bol, ak sa dozvedeli, že si čarodejník, okamžite si bol popravený. Preto sme sa začali ukrývať. Infiltrovali sme sa medzi muklov a snažili sme sa potlačiť našu mágiu, čo nás pomaly zabíjalo. Keď čarodejník potláča svoju mágiu, stáva sa slabým a chorľavým. Pomaly zomiera. V tomto období sme umierali po státisícoch! Až sme si nakoniec vybudovali skryté miestečka vo svete. Máme vlastné dediny, školy a ministerstvá, naďalej sa skrývame pred muklami. Naše deti sa s nimi dokonca začali párovať, čo zriedilo čarodejnícku krv a začali sa rodiť šmuklovia! To sa nikdy pred tým nedialo. Každým rokom slabneme... pomaly vymierame... a ak stým niečo niekto neurobí, naša rasa celkom zahynie..."