ＨＬＡＳ (HP/TMR/LV, HP/iné; Harry Potter, SK)

Kapitola X.

Kapitola X.

Drak

♦

Hrôzostrašné sny sprevádzali jeho spánok, ani Tom ich nedokázal odohnať, také silné boli. Nočné mory o tom, ako sa mu moc vymyká spod kontroly, ako sa mu temnota a chuť ničiť rozlieva v smaragdových očiach. Ako jeho čierna mágia zabíja a spôsobuje bolesť. Muklovské mestá padajú k zemi a stáva sa z nich prach. Čierna magická sila obklopuje všetko a stále sa zväčšuje a stále silnie. A Harry tú skazu sleduje, spôsobuje ju...

Posadil sa tak prudko až zo seba zhodil paplón, ktorý dopadol na podlahu. Lapal po dychu a pozeral na napoly odostreté okno oproti posteli, na ktorej ležal. Bolo za ním pochmúrne svetlo, malé vločky poletovali v slabom vánku. Harryho ten pohľad upokojoval.

„To nič, Harry, len hlúpy sen, ktorý je nepochybne produktom posledných udalostí. Vôbec nič to neznamená. Nič také by si nikdy, nikdy nespravil."

Utrel si vlhké oči a prehrabol strapaté vlasy. „Ja len stále nemôžem uveriť tomu, načo sa moja mágia zmenila, a teraz nemyslím ten sen..."

Tom mlčal, zdalo sa, že premýšľa.

„Čo som vôbec zač, Tommy? Myslíš, že som príšera? A ako vôbec môžem mať takú mágiu ja... nie som nikto, narodil som sa priemerným kúzelníkom, tak odkiaľ sa to vzalo?" šepkal zúfalo a neprestajne sledoval vločky a v pästi zvieral pokrčenú plachtu.

„Harry, mágia nie je dedičná. Muklom sa môže narodiť kúzelník. Kúzelníkom šmukel, čo je takmer mukel. Podpriemerným čarodejníkom zase mocný potomok. Mocným čarodejníkom, podpriemerný potomok. A tak ďalej. Mágia je samostatná energia, ktorá pochádza nevedno odkiaľ, možno zo samotného vesmíru, v budúcom čarodejníkovi sa vytvorí rovnako ako srdce a iné orgány – magické jadro, v ktorom mágia rastie a vyvíja sa do doby, kedy dosiahne svoje maximum, a to po dovŕšení dospelosti, čo je sedemnásť rokov. Preto sa v magickom svete dospieva skôr, je to tak kvôli mágii. A nie, ty rozhodne príšera nie si, maličký môj. Tvoja mágia je len abnormálne silná, preto rastie takou závratnou rýchlosťou a tvoje telo jej skrátka nestíha."

„Ale odkiaľ sa v nej vzala tá temnota? Prečo naraz sčernela... nerozumiem tomu."

„Tvoje mágia má svetlý i temný charakter, veď ty sám si hotová zmes temnoty a svetla. Tým je práve taká jedinečná, tou neuveriteľnou rozmanitosťou a premenlivosťou. Všetko, na čom záleží je, aby si ju ovládol, a potom ju môžeš využívať, ako budeš chcieť. Môžeš jej protiklady zmiešať čím vytvoríš celkom novú odrodu mágie. Doteraz ju delíme len na svetlú a temnú, no tá tvoja je zmes oboch. Si výnimočný, vždy si bol, už od svojho narodenia. Skrátka si k tomu predurčený, Harry... Si predurčený k veľkým veciam, nie som prvý ani posledný, kto ti to vraví."

Harryho zrazu z ich rozhovoru vytrhol praskavý zvuk, ktorý sa ozýval niekde zo zeme.

„Znie to ako praskanie škrupiny," riekol Tom sústredene.

Harry sa sklonil k svojmu kufru, ktorý mal z druhej strany postele a rozmotal vajce z deky, do ktorej ho predtým zabalil. Bolo naozaj prasknuté. Prasklina sa rozširovala a tiahla až k druhej strane.

Rýchlo deku s vajcom položil na posteľ a s úsmevom sledoval malú dračiu hlávku, ktorá z rozbitej škrupiny vykukla, následne sa vajce rozpadlo a Harrymu sa naskytol pohľad na dráčika, ktorý mal veľkosť malého jabĺčka. Jeho šupinaté telíčko malo opálové sfarbenie. Bol biely, no každá šupinka sa leskla inou farbou.