ＨＬＡＳ (HP/TMR/LV, HP/iné; Harry Potter, SK)

Kapitola VI.

Kapitola VI.

Lord Voldemort

♦

Pár dní pred začatím nového školského roku sa Harry presunul späť domov. Celé dva týždne na panstve Zabiniovcov si náramne užil. Mal pocit, že s Blaisom si majú oveľa bližšie ako predtým a Harrymu sa odchádzalo veľmi ťažko, avšak tešila ho myšlienka na to, že sú prázdniny temer u konca a s Blaisom strávi celý školský rok.

Aj napriek všetkému si musel priznať, že mu príšerne chýbali rodičia a Draco. Odkedy ho adoptovali nebol nikdy tak dlho bez svojho nevlastného brata. Doma sa zvítal s Narcissou aj Luciusom, ktorí boli opálení a vyzerali oddýchnuto, celý ten čas, čo nebol on ani Draco doma, trávili pri mori v ich letnom panstve na Malorke.

Draco o malú chvíľu dorazil rovnako, no ani zďaleka nie v takej príjemnej nálade ako Harry. „Už nikdy ma neposielajte k Pansy! Jej matka je..." prehrabol si dokonalé vlasy a chystal sa pokračovať, keď ho Narcissa zastavila.

„Draco, skôr ako sa nevhodne vyjadríš, zváž, či by si nedokázal nájsť sofistikovanejší a hlavne dôstojnejší spôsob."

Draco zodvihol špicatú bradu a znechutene ohrnul peru. „Ak daný spôsob vyjadruje skutočnosť, potom nevidím dôvod, prečo by som sa mal namáhať a hľadať dôstojnejšie pomenovanie osoby, ktorá je urevaná, otravná, radodajná a-"

„A stačí. O rodinných priateľoch sa podobným spôsobom skrátka nevyjadrujeme, svoje názory si láskavo nechaj pre seba," upozornila ho a upravila mu vlasy, ktoré si v návale frustrácie rozstrapatil. „A teraz sa bežte s Harrym pripraviť do školy. Domáca vám kúpila všetky potrebné pomôcky, učebnice aj nové habity," venovala im očarujúci úsmev.

„Škola začína až za štyri dni," zafunel Draco otrávene, no keď videl Narcissyn prísny pohľad, radšej sa aj s Harry vybrali hore schodmi. Zatvorili sa v Harryho komnate, načo sa Draco vyčerpane zvalil na posteľ, zatiaľ čo si Harry pripravil kufor a kúzlom doň začal presúvať všetky potrebné veci.

„Dobby nás zbalí, načo sa namáhaš?" spýtal sa a Harry sa len uškrnul. „Najlepšie sa viem zabaliť sám, radšej mi už povedz, ako bolo u Pansy. Na tvoje znechutenie a pobúrenie ti neskočím!"

Draco sa nadvihol a prižmúril naňho oči. „Myslíš, že to hrám?"

Harry sa zasmial a venoval mu pohľad. „Pokiaľ sa ťa Pans nesnaží zbaliť tak je fajn a ja ozaj pochybujem, že bola celé dva týždne k nevydržaniu. Musela mať aj svetlé chvíľky, nie?"

Draco sa pousmial a posadil. „S Pansy to nebolo až také zlé," priznal nakoniec, no Harry ho už ďalej nepočúval. Upustil prútik aj balenie bŕk, ktoré si práve privolal a komnata aj s Dracom zmizli. Celú scenériu pohltila temná vlna, ktorá sa vzápätí premenila na tmavú kamennú miestnosť.

Harry sedel v jej čele na masívnom a veľmi pohodlnom kresle. Mal na sebe čierny habit z jemného úpletu, ktorý zakrýval celé jeho telo až na dlane, ktoré mu vykúkali z rukávov. Tie boli bledé a mali dlhé štíhle prsty s upravenými nechtami. Zatvoril oči, načo miestnosť pred ním na okamih zmizla. Cítil hnev, nepredstaviteľný, nehorázny hnev, ktorý zaživa požieral jeho vnútornosti. Opäť oči otvoril a vzhliadol dopredu. Pred ním kľačal muž, celý sa triasol a hlavu mal sklonenú až k zemi. Špinavé vlasy mu zakrývali ustráchanú tvár a z úst sa mu ozývali tiché vzlyky.

„J-je mi to ľ-ľúto, môj pane... ja nie s-som v elixíroch až taký dobrý, to vôbec nie... ch-chcel som sa vám priznať, no ne-nechcel som vás sklamať, môj pane. Prosím, odpustite mi," vzlykala tá odporná troska.