ＨＬＡＳ (HP/TMR/LV, HP/iné; Harry Potter, SK)

Kapitola III.

Kapitola III.

Rokfort

♦

Harry práve prešiel cez kamenný stĺp, ktorý viedol na zastávku 9 a trištvrte. Nadšene sa rozhliadal vôkol seba, zatiaľ čo za sebou ťahal veľký kufor.

„Neverím, že je to skutočné! Už naozaj idem do Rokfortu," šepkal potichu, s úsmevom na tvári.

„Áno, rastieš ako z vody," riekol Tom. „Hej, tamto sú Malfoyovci, mal by si sa pridať k Dracovi."

Harry sa obzeral až v dave zazrel postávať trojicu plavovlasých kúzelníkov. Lady Malfoyová so slzami v očiach hľadela na svojho syna, zatiaľ čo vysoký muž s dlhými svetlými vlasmi, vysvetľoval niečo Dracovi.

„To je Lucius," okomentoval to Tom.

Draco sa zrazu otočil, chvíľu sa obzeral až ho nakoniec zbadal a zamával mu. „Harry!"

Harry sa vydal k nemu. „Ahoj," pozdravil ho s úsmevom.

„Rád ťa vidím!" Potom sa otočil k svojmu otcovi. „Otec, toto je Harry Potter!"

Lord Malfoy sa zamračil a zaujato si ho prezeral. Nakoniec sa chladne pousmial a podal Harrymu ruku. „Veľmi ma teší, pán Potter. Veľa som o vás počul."

„Aj mňa, lord Malfoy. Dobrý deň, lady Malfoyová," pozdravil i ženu, stojacu hneď pri nich.

„Rada vás opäť vidím, lord Potter," venovala mu láskavý úsmev.

„No dobre, mali by sme ísť," ozval sa Draco nedočkavo a začal ho ťahať za ruku smerom k vlaku. „Majte sa!" zakričal ešte na rodičov.

„Lucius musí byť zo svojho syna vážne nadšený. Očividne vo výchove značne poľavil," poznamenal Tom sarkasticky a škodoradostne zároveň.

Dostali sa na úzku chodbičku vo vlaku. Harry si všimol, ako si naňho decká ukazujú a vzrušene si šepkajú. Nepáčilo sa mu to.

„Pôjdeme sem, v tomto kupé sú moji priatelia," oznámil mu Draco.

Nakoniec sa dostali do kupé so štyrmi sedadlami, kde už sedeli dvaja budúci študenti.

„Ahoj, Draco!" ozvalo sa nízke hnedovlasé dievča, ktoré sedelo pri okne. No úsmev jej z tváre zmizol, keď jej padol pohľad na Harryho. Vypleštila orieškovo-hnedé oči a otvorila ústa.

Oproti nej sedel chlapec, ktorého pleť mala príjemne čokoládový odtieň. Odložil knihu, ktorú zrejme doteraz čítal a jeho oči, farby nočnej oblohy, vyžarovali chlad a ostražitosť.

„Draco, to je-" ozvala sa hnedovláska napokon.

Draco sa samoľúbo uškrnul. „Áno, je... predstavujem vám Harryho Pottera," riekol sebavedome a potom sa otočil k Harrymu. „Toto sú moji priatelia už z ranného detstva, hovoril som im o tebe."

Hnedovláska už stála pri nich a s dôležitým výrazom na tvári k nemu naťahovala ruku. „Ja som Pansy Parkinsonová."

Harry jej jemne stisol dlaň a pousmial sa. „Rád ťa spoznávam, Pansy."

Čierno-oký chlapec mu len kývol hlavou a odmerane prehovoril: „Ja som Blaise. Blaise Zabini," dodal a ďalej sa venoval svojej knihe.

Draco len prevrátil očami, keď sa Pansy usadila späť na svoje miesto a rukou mu naznačovala, nech sa posadí vedľa nej. Draco mu venoval otrávený pohľad a sadol si vedľa svojej kamarátky. Harry sa posadil na posledné voľné miesto vedľa Blaisea, ktorý ich ignoroval a ďalej si čítal.