ＨＬＡＳ (HP/TMR/LV, HP/iné; Harry Potter, SK)

Kapitola XI.

Kapitola XI.

Trojčarodejnícky turnaj

♦

Harry sa hneď na druhý deň vybral do Hagridovej chatrče. Mal už po vyučovaní a keďže si urobil úlohy navyše počas prázdnin, mal dosť voľného času, na rozdiel od ostatných, ktorí teraz trčali v knižnici. Teda okrem Hermiony, ktorá cez prázdniny tiež nelenila, preto sa vybrala za Hagridom s ním.

Sneh sa ani po prázdninách neroztopil, práve naopak, zo sivastých mrakov poletovali drobné vločky, padajúce na bielu prikrývku, ktorá pokrývala všetky kopce v nádhernej škótskej prírode.

„Najviac mi popravde dala zabrať esej na dejiny mágie," rozprávala, keď schádzali dolu zasneženým kopcom. „Všetko ohľadom vojny bolo fajn, ale informácie o tom Grindelwaldovi sa mi hľadali ozaj ťažko. Vôbec nie som spokojná s tým, čo som našla. Všade píšu len o tom boji, ktorý prebehol medzi ním a profesorom Dumbledorom."

Harry ju prichytil, keď sa pošmykla. „Mám výbornú knihu, ktorá sa zaoberá Temnými pánmi. Je tam aj rozsiahla kapitola o Grindelwaldovi. Dám ti ju po večery."

„Naozaj?" rozžiarila sa. „To by si bol veľmi láskavý."

Harry vo vrecku pohladil dráčika, keď konečne došli k dreveným dverám. Zaklopal na ne, načo sa ozvali ťažké dunivé kroky a dvere sa otvorili.

„Harry! Hermiona! Rád vás vidím, decká, len poďte, to je ale kosa, čo? Šmária, už aby bola tá jar, Chlpáčik neznáša zimu, len sa naňho kuknite," ukázal pod kreslo v rohu chalúpky. „Schováva sa tam celý čas."

Harry sa posadil vedľa Hermiony k vysokému stolu, na ktorom boli pripravené už na pohľad extrémne tvrdé koláčiky a obrovské šálky s čajom.

„Tak, dostal si môj darček?" spýtal sa Hagrid vzrušene a usadil sa oproti nim.

Harry vyložil dráčika na stôl. „Vlastne, práve kvôli nemu som tu."

Hermiona si draka prekvapene obzerala. „Je taký maličký, ťažko uveriť, že vyrastie v takého obra."

„Vidím, že si sa s drobcom skamarádil," usmial sa Hagrid a načiahol k nemu ukazovák, no Drogo naňho rýchlo vychrlil neškodný plameň. „Ohoho, asi sa mu nepozdávam."

„V prvom rade ma zaujíma, odkiaľ si zohnal dračie vajce, ešte k tomu takéhoto vzácneho draka?"

Hagrid si uchlipol čaju a mávol rukou. „Dlhý príbeh, Harry, pridlhý, nejaké tie obchody a tak... no nemohol som si ho nechať a nechcel som ho posielať do rezervácie, preto si ma napadel ty, chlapče, bývaš v hotovom paláci, máte veľké pozemky, máš ho kde nehať, keď povyroste, to ja také možnosti nemám. A popravde som vedel, že sa ti zalúbi, už keď si si prezeral tie knihy, vedel som, že budeš mať na tieto stvorenia slabosť a nemýlil som sa, nie?"

Harry sa pousmial a pozrel na Droga, ktorý mu veselo vyliezol na ruku. „To nie, zbožňujem ho, len ja... nie som si istý, či ho zvládnem vycvičiť."

„Budeš ho musieť naučiť lietať a zrejme aj loviť..." riekla Hermiona a zblízka si stvorenie obzerala.

„To nie, loviť sa naučí sám, je to jeho prirodzenosť, lietanie mu budeš museť ukázal, aspoň zezačiatku a drak nie je pes, Harry, nemusíš ho cvičiť, už pozná tvoju mágiu, vie, že ty si jeho pán a preto ťa aj bude počúvať. Neboj, nebudeš s ním mať veľa starostí."

Harrymu trochu odľahlo. „A ako ho mám naučiť lietať?"

„To je taká zábavná časť, chlapče, budeš mu to museť predviesť," zahihúňal sa poloobor.