ＨＬＡＳ (HP/TMR/LV, HP/iné; Harry Potter, SK)

Kapitola XII.

Kapitola XII.

Moody

♦

„Temný pán neskrýval nadšenie, Evan mu dopodrobna vylíčil, ako si skrotil draka a vajce si prosto vzal," rozprával Snape a v temných očiach mu hralo pobavenie. „Bolo vskutku uspokojujúce sledovať výrazy na tvárach ostatných riaditeľov. Len sotva očakávali, že štrnásťročný študent si nakráča k drakovi, začne ho hladiť a vajce si len tak bez boja vezme. Interesantné," krútil hlavou, keď si odpil z porcelánovej šálky. „Lucius musí byť pyšný."

Harry sedel v kresle v súkromnej komnate riaditeľa svojej fakulty a hľadel do nie veľmi vzdialeného krbu, ktorý zahrieval chladné kúty podzemnej izby.

„Na budúcu úlohu potrebujem Žiabrovku," povedal potichu a obrátil sa od plameňov k druhému kreslu, na ktorom sedel, rovný ako pravítko, Snape.

„Hm, Žiabrovku, múdry výber. Učí sa o nej až v siedmom ročníku," riekol a so zdvihnutým obočím naňho vzhliadol.

Harry pritakal. „Učebnicu pre siedme triedy mám už preštudovanú."

Snape sa uškrnul. „Výborne. Nemám najmenší problém túto rastlinu zohnať. Zhodou okolností ju mám vo svojom sklade ingrediencií, takže to ber ako hotovú vec."

„Ďakujem, snažil som sa ju zohnať sám, no nebolo to vôbec ľahké," pousmial sa a malá záťaž mu z pliec zmizla.

„Nuž, dedukujem teda, že si pripravený i na druhú úlohu. Tušil som, že s tebou nebudem mať veľa starostí."

Harry si odpil z čaju a šálku položil späť na stolček, ktorý stál medzi ich kreslami.

„Mimochodom, už máš partnera na vianočný ples?" zaujímal sa Snape. „I keď predpokladám, že to bude pán Zabini."

Harry si povzdychol. „Vlastne nie, Daphne presvedčila Blaisea, aby ma mohla sprevádzať ona. Blaisovi na tom veľmi nezáleží, takže jej to s radosťou doprial."

Snape prikývol, chvíľu sa mračil, keď potichu povedal: „Stav pána Zabiniho sa zhoršil. Na začiatku roka som prijal list od jeho matky, toto je zrejme posledný rok, ktorý strávi na Rokforte."

Harry zaryl nechty do mäkkého operadla na ruky a hruď sa mu zaplavila bôľom. „Áno, Blaise mi hovoril, že to tak chce. Už teraz má obavy, aby sa to niekto nedozvedel. Spolužiaci si toho začínajú všímať, no nepýtajú sa. Avšak čoskoro sa pýtať začnú a toho sa Blaise obáva."

„Vskutku žalostné. Pán Zabini je výborný študent a našej fakulte robí iba dobré meno. Je zarmucujúce, že práve on sa musí potýkať s tak nepriaznivým osudom."

Harry zažmurkal, aby zahnal vlhko, ktoré sa mu náhle v očiach vytvorilo. „Odkedy sa mi priznal s tým ochorením, pracujem na vlastnom kúzle, ktoré by mu mohlo pomôcť."

Ucítil na sebe Snapeov prekvapený pohľad. „Nie je možné, aby si vytvoril kúzlo, ktoré vylieči také ťažké a zložité magické ochorenie," povedal prísne.

Harry sa lakťami zaprel o stehná a v dlaniach si pretrel tvár. Už pár týždňov poriadne nespal a začínalo to na ňom vidno. Po nociach trávil čas v knižnici skrytý pod neviditeľným plášťom. „Ja viem, no môžem to skúsiť. O tom ochorení som si zistil všetko a napadlo mi, že by som mohol využiť legilimenciu, aby som našiel magické poškodenie v mozgovej oblasti hipokampus. Možno budem schopný dané poškodenie nejako napraviť a-"

„Harry," povzdychol si Snape preňho netypickým tónom hlasu. „S týmto ochorením si nevedia dať rady školení odborníci. Ja sám som majster v legilimencii a áno, tvoj nápad je eklatantný to nepochybne. Zapojiť do liečby mentálnu mágiu je veľmi bystré, avšak nereálne. Pri pokuse o jeho vyliečenie môžeš uškodiť pánovi Zabinimu, no najmä sebe. Je to nebezpečné a v konečnom dôsledku ťa tvoj neúspech iba sklame, pretože liečba neexistuje."