ＨＬＡＳ (HP/TMR/LV, HP/iné; Harry Potter, SK)

Kapitola VIII.

Kapitola VIII.

Smrťožrút

♦

Na vianočný večierok dorazili takmer všetci Voldemortovi nasledovníci z vnútorného kruhu, ktorí nosili jeho znamenie, no aj vplyvní šľachtici či politici z celého sveta, ktorí síce smrťožrútmi neboli, no tajne zdieľali jeho ideály a finančne aj aktívne sa podieľali na jeho plánoch.

Narcissa bola od rána vystresovaná, no Harry zhodnotil, že celú organizáciu zvládla na výbornú. Sála bola skvostná, všetko bolo dokonalé – od výzdoby, jedla až po obsluhu a hudbu. Všetci sa náramne bavili a vzrušene očakávali príchod toho, na ktorého celé roky čakali.

Samozrejme, Harry bol taktiež stredom záujmu mnohých hostí, pretože bol Harry Potter, Chlapec-ktorý-prežil a zapríčinil pád ich pána a samotného lídra. Avšak zdalo sa, že Temný pán stihol informovať nie len svoj vnútorný kruh, ale aj ostatných nasledovníkov o tom, že to bol Harry Potter, vďaka ktorému povstal, a tak miesto útokov či urážok, kolovali klebety o tom, ako taký malý chlapec mohol poraziť ich silného Temného pána a ako mu mohol pomôcť opäť povstať.

Tom mu radil podobné reči ignorovať. S Dracom nasledovali svojich rodičov a zvítavali sa s hosťami. Harry už ani nepočítal koľko krát bol nútený ukazovať svoju jazvu, no Cissy s Luciusom sa ho snažili pred nepríjemnými otázkami chrániť. A potom ucítil bolesť jazvy. Do útrob sa mu vkradlo vzrušenie, srdce sa mu rozbúšilo, keď celé okolie zahalila temná magická aura, z ktorej mu naskočili zimomriavky až na krku. Temný pán bol v plnej sile, o tom už viac nebolo pochýb. Sálu akoby niekto zmrazil, všetko sa zastavilo, hudba stíchla, dokonca aj škriatkovia a sluhovia ostali v nemom úžase pri príchode Toho-ktorého-netreba-menovať.

Dlhé čierne rúcho z drahého materiálu. Veľká kapucňa na hlave a tvár skrytá za maskou. Za prostou bielou maskou s vystúpenými perami, nosom a dvomi dierami na oči. Krvavé zrenice prechádzali po sále a každého, na koho vzhliadli zanechali v hrôze, tak desivý a chladný ich pohľad bol. Po jeho ľavom boku sa krčil roztrasený škaredý mužík. Harry zaťal ruky v päsť a zaškrípal zubami. Peter skurvený Pettigrew, keby nebolo Toma, už by mal v dlani prútik a jeho špičkou by mieril priamo medzi oči toho odporného zradcu. Po pravej ruke stál pyšne vzpriamený, sebavedomý chlapík – Harry ho poznal z vízie – Barty Crouch. Bol chudý, vysoký, a tmavovlasý. Harry si všimol, že trpí nejakým tikom. Vyplazoval jazyk ako taký pomätenec.

A potom to vypuklo. Búrlivý potlesk. Každý v sále nadšene tlieskal. Ich pán bol späť, v plnej sile a desivejší než kedykoľvek predtým.

Zdravil ich úklonom hlavy, kýval im, zatiaľ čo kráčal utvoreným koridorom k čelu miestnosti, kde vystúpil na pódium, na ktorom doteraz hrala živá hudba. Bez priloženia prútika k hrdlu, použil sonorus a jeho tichý, chladný hlas sa rozľahol celou sálou.

„Je pre mňa nesmierne potešujúce, opäť vás vidieť v plnej zostave, moji drahí priatelia a verní nasledovníci. Ubehli roky, nekonečné roky, čo som vás nechal čakať," jeho rozprávanie bolo znepokojujúce, pretože kamenné pery masky sa vôbec nehýbali, len jeho oči, tie sa zdali byť nažive, „a na malú chvíľu mala opäť navrch strana svetla. Dumbledore a jeho politika prebrala moc, aby sa opäť bratríčkovali s muklami, no tým časom, moji drahí, definitívne odzvonilo. Už onedlho oficiálne oznámim svoj návrat, aby strana svetla pochopila, že ich zlaté časy sa skončili a prichádza vojna. Vojna o nadvládu. Čoskoro sa nebudeme musieť skrývať pred podradnými muklami, nebudeme sa báť používať čiernu mágiu, už čoskoro vezmeme vládu nad svetom do svojich vlastných rúk! Dnešným dňom vám prisahám a zároveň sľubujem, že sa konečne dočkáme slobody a spravodlivosti! Vložili ste do mňa dôveru a ja vás už nemienim sklamať. Ostali ste mi verní a ja ostávam verný vám! Spoločnými silami dáme náš svet do poriadku, upraceme bordel, ktorý tu zanechal Dumbledore a jeho smiešni nasledovníci!"