ＨＬＡＳ (HP/TMR/LV, HP/iné; Harry Potter, SK)

Kapitola V.

Kapitola V.

Blaise

♦

O dva roky neskôr

Trinásťročný Harry sa prevaľoval na posteli a jeho tvár bola skrútená bolestnou grimasou. Nezrozumiteľne mumlal zo spánku a spod viečka mu tiekla slza. Zrazu sa strhol, hlasno vykríkol a otvoril veľké oči plné strachu a nedávno prežitej fyzickej bolesti.

„Už je dobre, srdiečko. Bola to iba ďalšia nočná mora," upokojoval ho nežný ženský hlas, zatiaľ čo ho štíhle ruky držali v pevnom, no jemnom objatí.

Harry si zaboril tvár do útleho ramena svojej náhradnej matky a lapal po dychu, zatiaľ čo sa celý triasol šokom i zimou, ktorá sa mu zarývala až do kostí.

„Harry... on... práve vykonal kompletné spojenie. Povstal, no sám si cítil tú bolesť. Bola nepredstaviteľná. Ešte chvíľu potrvá, kým sa dá dokopy a jeho telo i mágia naberie na sile," ozval sa Tom potichu a otrasene.

Harry cítil Voldemortovu bolesť akoby bola jeho vlastná. Tom mu už skôr vysvetlil ich prepojenie, pretože podobné vízie mával od začiatku leta, kedy sa Voldemort pripravoval na spojenie s denníkom.

Nasával Narcissinu nádhernú vôňu a užíval si teplo, ktoré sálalo z jej tela, pretože mal pocit, že v miestnosti mrzne.

„Si úplne ľadový," šepla a bozkala ho do vlasov.

Dvere na jeho komnate sa pootvorili, načo do vnútra vkĺzlo slabé svetlo z chodby. Harry len letmo zaznamenal vysokú postavu v saténovom župane, ktorá vkročila do miestnosti s prútikom v ruke. „Ďalšia nočná mora?" ozval sa tichý, mužský hlas, ktorý sa zdal jasnejší s približujúcimi sa krokmi.

Narcissa k nemu pootočila hlavu a prikývla. „Očividne. Navyše má zimnicu."

Lucius sa postavil vedľa nich a prútikom rozsvietil pár sviec. „A je nezdravo bledý," poznamenal, keď si ho premeral v temnom svetle. Usadil sa k nim, keď sa od neho Narcissa odtiahla a zababušila ho do prikrývky.

„Opäť sa ti snívalo o Temnom pánovi?" spýtala sa znepokojene.

Harry sa pomaly upokojoval. Bolesť odznela do prázdna a až teraz si začínal uvedomovať, čo mu Tom vlastne povedal. Lord Voldemort má oficiálne späť svoje staré telo, už nie je len existenciou, ktorá využívala cudziu telesnú schránku, aby prežila. „Vrátil sa..." šepol zachrípnuto a pozrel na Luciusa.

Ten len prikývol a vyhrnul si dlhý rukáv županu, pod ktorým sa skrývalo Temné znamenie, doteraz temer neviditeľné, no naraz jasné a čierne ako bezhviezdna noc. „Práve jej štípanie ma prebralo. Takže je to pravda, videl si to?"

„Áno," odvetil Harry už pevnejším hlasom. „Je veľmi slabý a trpí ohromnými bolesťami. Potrvá, kým povolá smrťožrútov, no je späť. Časom zosilnie a bude rovnaký, aký bol."

Lucius sklonil tvár a privrel viečka. Narcissa ich znepokojene sledovala a zatínala pery. „Čo budeme robiť, Lucius? Vráti sa a keď zistí, že-"

„... že ste ma adoptovali, bude chcieť, aby ste ma k nemu priviedli. Bude nadšený, že jeden z jeho najdôležitejších nasledovníkov má v moci chlapca, ktorý zapríčinil jeho pád. Nepotrestá vás, myslím, že to bude práve naopak."

Lucius naňho zamyslene vzhliadol. „Bude ťa chcieť zabiť, nevieš si predstaviť, aký veľký bude jeho hnev. Bude ťa mučiť, bude chcieť ukázať, že jeho zničenie bol len hlúpy omyl a bude chcieť smrťožrútom dokázať svoju moc nad tebou."