ＨＬＡＳ (HP/TMR/LV, HP/iné; Harry Potter, SK)

Kapitola XIII.

Kapitola XIII.

Čierne jazero

♦

Harry sa ocitol vo svojej komnate a ľahol si na posteľ. Srdce mu ešte stále bilo ako o život. „On ma skutočne bozkal do vlasov alebo som si to len predstavoval?"

„Nepredstavoval si si to," odvetil Tom šepky.

„Takže si musel dať dolu masku... ten odraz, ktorý som videl v okne-"

„Harry, ja ti to vys-" začal Tom napäto.

„Nebol jeho," dokončil Harry a ignoroval Tomov hlas. „Konečne som mal možnosť vidieť tvár Temného pána, no ja som si zase predstavoval teba... šaliem z teba, všade ťa vidím... bože..."

Tom si v jeho mysli hlasito vydýchol, no Harry si ho akosi nevšímal. Myslel len na posledné udalosti. Rukou našmátral miesto, kde cítil bozk Temného pána. „Nerozumiem, prečo má môj patronus podobu jeho hada – nedáva to zmysel, musí to byť nejaká náhoda, však?"

„Náhoda? Och, jasne, náhoda, iba náhoda," mumlal Tom nervózne.

„Mám Temného pána rád, to áno, možno veľmi, je predsa mojim vzorom už od malička, no... ja určite ho nemám rád takým spôsobom, aby... aby mal môj patrnonus podobu jeho domáceho miláčika, že? Takže to musí byť iba náhoda..."

„Je už neskoro, mal by si ísť spať," povedal Tom a nervozita z jeho hlasu pomaly mizla.

„Spať? Žartuješ? Idem trénovať, učiť sa a ešte chcem pracovať na svojom kúzle – neznamená, že keď sa so mnou Blaise rozišiel, tak s tým prestanem. Stále mi na ňom záleží, stále je mi najlepším priateľom, nevzdám to tak ľahko,"rozprával Harry odhodlane a vyskočil na nohy. Potreboval niečo robiť, aby zabudol na to, čo sa stalo na panstve.

„Blaise o tvoju pomoc nestojí, je to debil, ktorý sa na teba vykašľal pri prvej príležitosti," hundral Tom, zatiaľ čo Harry uvrhol na svoju komnatu zabezpečujúce a tlmiace kúzla a začal trénovať zaklínadlá, ktoré sa najnovšie naučil.

„Nie je to debil, každý neberie vraždu tak ľahko ako ty," odvetil a pri krbe vykúzlil figurínu, na ktorej testoval nové zaklínadlo.

Po tréningu si sadol za svoj stôl, rozsvietil lampičku, otvoril poriadne tučnú knihu, nalistoval stranu, na ktorej skončil a pokračoval v čítaní. Po prečítaní niekoľkých kapitol si vytiahol z kufru celú hŕbu kníh a magazínov, aby mohol pracovať na svojom kúzle, ktorým plánoval pomôcť Blaiseovi.

„Harry, poďme už spať aj zajtra je deň," mumlal Tom.

„Nevyrušuj ma," odbil ho Harry, zatiaľ čo si sústredene písal poznámky.

„Za chvíľu svitá," komentoval Tom, keď Harry konečne zhasol lampičku a uložil všetky knihy späť do kufra.

Harry si nadstavil magický budík, zašiel do kúpeľne, a potom sa konečne zvalil do perín.

„Spi už, maličký, potrebuješ to," šepol Tom nežne.

„Som nervózny, Tom," pomyslel si nepokojne, keď sa obracal na bok a pozeral do tmy. „Neviem či to všetko zvládnem. Svoju mágiu, školu, ten turnaj, úlohu smrťožrúta, Blaisea... niekedy mám pocit, že vybuchnem."

„Spolu predsa zvládneme všetko. Sme dokonalý tím. Ja som múdry a ty pekný," odvetil Tom uštipačne.

„Hej!" zvolal Harry a usmial sa.