ＨＬＡＳ (HP/TMR/LV, HP/iné; Harry Potter, SK)

Kapitola XIX.

A/N: Ahojte! :) Chcem vás len upozorniť, že nás čaká dialógová kapitola, ktorá sa vám môže zdať nudná, no pre mňa sú tieto rozhovory podstatné, aby mala poviedka hlavu aj pätu. Bude tam veľa rozprávania, ale veci, ktoré budú preberané sú pre príbeh dôležité, takže dúfam, že neumriete nudou :D Ďakujem vám za každú odozvu k minulej kapitole, veľmi si vážim každú vašu spätnú väzbu ❤ A vopred sa ospravedlňujem milovníkom Dumbledora, pretože v tejto poviedke z neho robím poriadneho zlobra :D

Kapitola XIX.

Odhalenie

♦

Po prebdenej a uplakanej noci sa cítil otupene, slabo a bez energie či elánu. Od rána trávil svoj čas s Drogom, pretože potreboval byť sám a nechcel svojim zničeným zjavom rozrušovať Cissy alebo Draca. Hoci sa cítil pod psa a po misii nebol v dobrej fyzickej kondícii, pomáhal mu beh. Utekal lesnou cestičkou, ktorú spoločne s Dracom skúmali a objavovali, keď boli malí chlapci. Drogo letel nad jeho hlavou, vysoko nad stromami, keď sa priamo pred ním objavil Remusov patronus - belastý vlk. Rýchlo zastavil a oblial ho nepríjemný pocit.

„Čo sa takého mohlo stať, aby ti poslal patronusa?" uvažoval Tom, ktorý bol od včerajšej udalosti tichý rovnako ako Harry.

„Možno Sirius konečne dopravil Pettigrewa na ministerstvo. Otáľal s tým už pridlho," pomyslel si, keď sa otočil a utekal späť k panstvu. Bol rád, že sa udialo niečo, čo ho vytrhlo z tých bolestných myšlienok na Toma. Neustále mal pred očami jeho tvár, jeho úsmev... To že ho počul vo svojej mysli, už preňho viac nebolo dostačujúce, nie po včerajšku, keď ho mal takmer na dosah, tak blízko... a tak ďaleko.

Do panstva vošiel zadným vchodom, no aj tak sa nevyhol konfrontácii s Narcissou, ktorá sa zdala utrápená potom, čo ho videla na raňajkách takého zničeného. Bolo mu to ľúto, naozaj ju nechcel trápiť.

„Kam sa tak ponáhľaš?" spýtala sa ho, keď zastavil tesne pred ňou a zachytil sa sklenej vitríny so vzácnymi soškami, lapajúc po dychu.

„Ehm, za Siriusom," vydýchol. „Remus mi poslal svojho patronusa, niečo sa muselo stať," vysvetľoval jej udýchane.

„Och, mňa nik nevolal. Daj mi vedieť, ak to bude niečo vážne," požiadala ho zamračene a starostlivo si ho premerala. „Od rána o tebe neviem. Vieš, že by si mal ležať v posteli."

„Bol som s Drogom a cítim sa dobre, naozaj."

„Prisaháš?" spýtala sa prísne, no nedôverčivo.

„Áno, mami," riekol a schválne použil oné oslovenie, o ktoré ho už dlhý čas žiadala, no stále nebol schopný volať ju tak. Jeho matka bola Lily, aj keď Cissy miloval. No tušil, že ju tým oslovením obmäkčí, čo sa mu podľa jej výrazu podarilo.

Dojato sa usmiala, naklonila sa k nemu, aby ho bozkala na čelo a popohnala ho. „Tak už bež, nech na teba nečakajú pridlho."

Úsmev jej opätoval, keď minul ich domácu Sofiu, ktorá niesla čerstvo opratú bielizeň hore schodmi, po ktorých sa Harry prehnal ako víchor. Rýchlym krokom si to namieril do malej miestnosti s tajným krbom, ktorý bol napojený na špeciálny dom, slúžiaci ako núdzové ubytovanie, ak by sa aurori dozvedeli o Luciusovej pravej lojalite a museli by sa skryť.

Len čo vyšiel z krbu už v celkom inom dome, pribehol k nemu Remus. „Dostal si môj odkaz, chvalamerlinovi," vydýchol si ustarane.

Vyzeral podobne ako Harry. Zničene, nevyspato... „Čo sa stalo?"