Jackova choroba(story about Harry Styles)

2.časť

Takže ako to povedať...mám nahovno comp a včera som sem pridávala jednu časť, lenže na compe sa mi to neukazuje tak nwm či tu je alebo nie.....tí čo ju tu majú pardon za dve tie isté časti :DDD ak stihnem dneska pridám ešte jednu

Sedela som na zemi a snažila sa nazbierať aspoň toľko sily aby som bola schopná dotrepať sa do izby na posteľ. Nič iné teraz nechcem len spať, celú noc ma totiž buď mlátil alebo som pred ním utekala. Blúdila som v mysli z ktorej ma ale prebral dotyk na mojom pleci. ,,July mne je to vážne ľúto, čo mám prosím ťa urobiť?"..dýchaj July a ukľudni sa, on to nechcel, nesmieš na neho vybuchnúť! Neopováž sa! Pozrela som sa na neho a zhlboka vzdychla. ,,Vezmi ma do izby Jack a potom choď do školy". Áno naozaj chodí do školy. Potrebuje nejaké rozptýlenie, tak prečo nie. ,,Nie!Ja sa o teba postarám aby ti bolo lepšie!...Jedin é čo potrebujem je oddych a ten docielim iba ak odídeš z domu." Privrel oči. Asi aby zabránil ďalším slzám. Áno možno som to trochu prehnala, ale inak by neodišiel. Pomaly ma vzal do náruče a odniesol do izby, kde som si konečne mohla oddýchnuť. Zachumlala som sa do tepličkých perín a nechala sa unášať do sveta snov.

******************************

Neviem ako dlho som spala ale zobudil ma neprestávajúci zvuk mobilu pre mojej hlave. Bolestivo som otvorila oči a natiahla sa po mojom narušiteľovy spánku. Ani som sa nenamáhala pozrieť kto volá iba som to zodvihla. ,,Áno kto je?"..,,No kto asi, tvoj najobľúbenejši bratranec"...nie, počkať čo chce odo mňa Niall, preboha šak sa mi neozval 2 a pol roka a teraz volá?....,, Čo si želáš Niall?....,,No otvoríš!"...počkať čo dopekla. Hneď ako to povedal som sa prudko posadila na posteľ a nemo hľadela pred seba...,, o čom to preboha kecáš, šak ťa nikto nepozval?!"..,,Ako čakal som trochu krajšie privítanie no uspokojím sa aj s týmto, poď nám už konečne otvoriť."..,,Nepojdem kým to nevysvetlíš"....hlboký a mierne znudený povzdych, jasné čo iné môžem čakať od teba bratranček....,,Otvor a ja ti to vysvetlím, no tak Juls šak tu mrznem." Zložila som a opatrne sa postavila z postele. Dúfam len, že tu nechce spať, ale jasné ty tupelo, že tu bude spať šak cestoval z Londýna do Burles...óóó aby som nezabudla Burles je jedno menej známe mestečko, nežije tu veľa ludí pretože sme vpodstate odtrhnutý od existencie ľudstva. Ja a Jack tu sme kôli tej jeho chorobe, čím menej ľudí tým lepšie. Dotrepala som sa až ku dverám kde už to pako klopalo ako keby som s ním pred 3minútami nevolala ale šak čo. Podľa mňa padol doktorovy na hlavu hneď po pôrode, no s tým ja bohužial nenarobím nič. Otrávený povzdych a skyslí výraz na tváry mám takže už len otvoriť dvere a privítať ho najhnusnejšie ako len viem. ( nechápte ma zle, ja svojho staršieho bratranca milujem len tu nemôže byť!!!!! A musím ho nejako odtiaľto dostať aj keby ma mal znenávidieť, radšej to ako keby sa mu malo niečo stať.) Otvorila som dvere priprávená vyprsknúť naň ho hnusné uvítanie ale hlas sa mi zasekkol a sánka padla až niekam na zem. On tu nie je sám ale vzal so sebou celú partiu a ešte k tomu jeho. Toho bastarda čo mi zlomil pred dvoma rokmy srdce. To nemyslí vážne. Pomaly som si ho poobzerala a ako som zastala na kufroch vyzerá to tak, že neprišli len na kávičku. Tak toto nie miláčik ty odídeš a ja sa o to postarám. 

Na obrázku je Juls :D