Jackova choroba(story about Harry Styles)

13.časť

Baby ja vás fakt milujem....naozaj vďaka, že čítate Veľmi ďakujem CarolineKrascenic, Adrinaekanov a SimiMaj pre votes, vždy po prečítani date vote a zato vám neskutočne ďakujem ste strašne úžasne ak som napísala meno jednej z vás zle prepačte

,,Tak ako chceš nájsť Eleanor?"...položil mi Liam základnú otázku. Pokiaľ mám vyjsť z farbou von tak nemám ani poňatia, kde by mohla byť. Chúďa Eleanor, jejda je mi to tak ľúto. Všetko je len a len moja vina. Zacítila som ako ma začali šťípať slzy v očiach. Zase plačem preboa. ,,Viete čo, ja s Harrym pôjdeme do sklepa, Liam a Zayn prehľadajte vrch a Niall ty sa pozri na prízemí." Všetci prikývli a tak som popadla Harryho za ruku a ťahala ho dolu schodmi. Dotkla som sa vypínania ale svetlo sa nezaplo divné. ,,Asi vypadli poistky, musíme ich nahodiť." Polkol asi od strachu, vôbec sa mu nečudujem, aj včera vypadli a Harry schytal do držky. S baterkou ktorú som našla na zemi som pomaly postupovala dole schodmi. Zrazu som začula ranu tesne predo mnou a zacítila Harryho ruky obmotané okolo môjho pása. Páni, začala som sa úplne triasť. Nie kôli strachu, že ma mohlo pravdepodobne niečo zabiť, ale kôli jeho prítomnosti. Bola som natlačená zozadu na jeho telo. OMG, cítila som každučký jeho sval, jeho zrýchleny dych ako narážal na moje vlasy a aj jeho vôňu, ktorá ma v tom momente opantala až tak, že som nebola schopná racionálne rozmýšlať. Otočila som sa tvárou k nemu. Mal ju nebezpečne blízko tej mojej. Nenaháňalo mi to strach skôr mi dáva problém nevrhnúť sa na jeho pery. Bože vyzerajú tak chutne. Chcem ich ochutnať aspoň raz. Nikto tu nie je, nikto ma nemôže zastaviť tak prečo váhaš Juls? Odhodlane som sa naklonila a pritiskla svoje pery na jeho. Možno minútku bol v šoku ale potom mi začal bozky oplácať s takou nežnosťou a vášňou zároveň, že som úplne podľahla. Ani Zayn toto nedokázal. Obaja sme sa po nejakej dobe od seba odtrhli kôli vzduchu. Čelá sme mali o seba opreté a zrýchlene dýchali. ,,Julia?"..skôr než niečo povie, rozmýšlaj.....,,Poistky sú napravo Harry." Povzdychol a išiel k nim. Keď ich zapojil po celej miestnosti sa rozľahlo svetlo. To čo malo na mňa padnúť bola krabica nožíkov? Au to mohľo zabolieť. Zodvihla som svoj pohľad a namierila ho naň. Sledoval ma ako lovec svoju korisť. Harry prečo tam len tak stojíš poď sem a vezmi si čo chceš. No tak...prosím. Neviem či začul moje myšlienky..ale rozbehol sa ku mne a nežne ma pobozkal. Bolo to také sladké a nežné, že som chcela viac. Aj v tom mi vyhovel,zatlačil ma až ku stene o ktorú ma hrubo oprel. Keď v tom. Odtrhla som sa od neho. ,,Začul si to?"...,,Odstúp" urobila som ako chcel a on znova zaťukal o stenu. Bola dutá. Takže tam je niečo. Hľadala som nejaký otvor pri čom som nechtiac zhodila nejakú sošku a v stene sa otvorili dvere...ty vole toto nemôže byť viac divné. Vošla som dnu a našla som...... Dúfam, že sa páčilo pokiaľ tu budú do večera nejaké komentíky tak pridám ešte jednu časť pred mojim taborom. Ak nie tak pekné čakanie prajem .Ja viem zasa vydieram ale inak komenti nedostanem