The Happiest Stars

1.

Deň pred Namjoonovími narodeninami

"Hoseok! Prečo máš monokel?" zdesene vykríkla jedna z našich maskériek. Niekoľko ďalších ľudí sa zbehlo okolo Hobiho. Prehliadali si čerstvo sfialoveli odtlačok mojej pästi na ktorý, som bol patrične hrdý a to ešte nevedia, že som Kookimu natrhol ucho. S diabolským úsmevom som si prezeral vlastný odraz v zrkadle. Jemné havranie vlasy mi padali do očí a vďaka nim sa len zvíraznila už beztak bledá farba mojej kože. Nedivím sa že ma volajú, Suga. Teda až na Hobiho s Kookim, tí ma prezývajú zlato, baby boy, princezná, alebo používajú iné prezývky za ktoré si vždy vyslúžia facku. Vážne sa snažím aby mi dali pokoj, no sú ako doterné ploštice, nedá sa ich zbaviť.

Keď ma prijali do BTS podpísal som zmluvu v ktorej bolo jedno dôležité pravidlo. Nikdy nesmieme mať sexuálni pomer s iným členom skupiny. Jedno jediné pravidlo a Hoseok sa ho pokúsil porušiť už týždeň po tom, ako sme sa nasťahovali do prvého dormu. Malý bytík, kde sme sa museli doslova tlačiť. To mi nevadilo, môj spolubývajúci už áno. Prvý dorm mal len tri spálne a žiadnu obývačku. Jednu mrnavú kúpeľnu a malú kuchiňu. Izby sme si delili pomocou losovania. Namjoon, Jin a Jimin spali v najväčšej izbe. Jungkook vtedy iba šestnásť ročný zasran s o niečo starším Taehyungom a na mňa zostal Hobi. Každú noc som ho násilím vyhanal z mojej postele. Chcel sa maznať a túliť. Bol ako chobotnica a jeho ruky boli snáď všade. Hlavne tam kde nemali byť. Človek by povedal že ho to časom prestane baviť, ale neprestalo. Moja bez tak blbá situácia sa zhoršila približne o dva roky neskôr. Na Kookiho osemnáste narodeniny si ten malý hajzlík povedal, že si dá narodeninový darček a to mňa. Mal som fakt na mále, normálne mi vliezol do sprchy. Uznávam bol to nádherný pohľad, vidieť ho nahého. Kookie je proste krásny a chvíľu mi trvalo spamätať sa zo šoku. Pritisol ma k chladnému sklu sprchy. Jeho jemné pery putovali po mojom krku kde po sebe zanechal neprehliadnuteľné značky. To ma prinútilo vrátiť sa do reality. Kooki schytal ranu kolenom rovno do jeho vzrušeného mužstva. Ten bolestný výkrik upútal chalanov a než som stihol nejako reagovať vrazili do sprchy. Musel to byť zvláštny pohľad ja natlačení na sklo a náš malý maknaem, (mimochodom tam dolu vôbec nie je malý), zvíjajúci sa v bolestiach na zemi. Od tej doby bývam v izbe sám. Namjoon je jediným kto okrem mňa má náhradný kľúč od mojej izby a Hoseok s Kookiem? Je im jedno koľko rán im uštedrím, koľko kopancov dostanú nikdy to nevzdali. Využijú i tú sebemenšiu príležitosť byť so mnou osamote a dostať sa mi do nohavíc.

"Yoongi!!" z myšlienok ma vytrhol Joonov naštvaný hlas. "Nevravel som ti snáď že ich nemáš biť do tváre! Dnes sa máme fotiť a Hobi má fialovú polovicu tváre."

No popravde bolo mi to fuk. Mám Hobiho rád a Kookiho tiež, ale je jedna vec hrať sa na páry pred fanynkami, aby sme ich potešili a iná ak čelíte neustále nadržaním debilom čo by vás najradšej ohli za prvym rohom.

"Prepáč Jooni, ale ráno bol znova v mojej posteli!"

"Ako sa tam dostal? Kľúč máš iba ty a ja."