Min Yoongi je členom známej skupiny BTS. Aby mohol zostať v skupine musí dodržať jedno pravidlo. Žiaden člen nesmie mať sexuálni vstah s iným členo skupini. Je to len jedno pravidlo ale Yoongi zistí že je nesmierne ťažké ho dodržať. Musí odolávať Ho...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Doma som sa rozbehol rovno do svojej izby. Nemal som náladu na nič, okrem sprchy a spánku. V sprche som na seba spustil príjemnú teplú vodu, trochu mi to vyčistilo hlavu. Omotal som si boky uterákom a vrátil sa do izby. Oproti predchádzajúcim dormom bol tento doslova luxus. Veľká dvojposchodová vila s obrovskou kuchyňou do ktorej Jin nikoho nepustí. Veľká obývačka, tanečná sála, nahrávacie štúdio, telocvičňa a herňa. O tom si predtým mohli nechať iba zdať. Druhé poschodie je obytná časť dormu v ktorej má každý svoju vlastnú izbu. Mojej izbe dominovala milovaná láska, dokonalá obrovská a pohodlná postel. Je mi fuk že zaberá väčšinu izby, stojí za to. Vedľa nej stála súprava skríň, stôl s počítačom a malé pohodlné kreslo. Mal som v úmysle hodiť sa na postel ale k tomu už nedošlo. Niekto totiž zabuchol dvere na mojej izbe tak prudko že takmer vyleteli z pántov.
"Urobil ti niečo?" ozval sa nezvaní hosť.
Nemusel som sa ani obrátiť, aby som zistil kto to je. Hoseok stál naštvaný uprostred mojej izby. Prezeral si každý centimeter môjho tela.
"To ta nemusí zaujímať. Vypadni chcem sa prezliecť!" zamrmlal som podráždene.
Prisahám, že som zamkol, určite má náhradný kľúč. Ja toho Namjoona zabijem, mal som dať ten druhý kľúč Jinovi. Na toto fakt nemám náladu a okrem toho som prakticky nahý. Jediná vec ktorá ma zakrývala bol na môj vkus dosť krátky uterák. Ignoroval som Hobiho prítomnosť. Zo skrine som si vytiahol dlhé tričko na spanie a pohodlné biele nohavice. Stále som nepočul zabuchnutie dverí a nepríjemní pociť že ma niekto pozoruje mi už liezol na nervy.
"Tak už vypadneš?" prudko som sa k nemu obrátil, to bola chyba. Nestihol som zareagovať keď ma schmatol za ramená a prudko narazil na stenu hneď vedľa dverí.
"Do tretice sa pýtať nebudem!" Hoseokov hlas znel prísne nabehla mi z neho husia koža po celom tele. Dvoma prstami zdvihol moju bradu tak aby som sa mu díval rovno do očí.
"Čo ak, neodpoviem?" vydýchol som zadržiavaní vzduch.
Kútiky Hobiho úst sa zdvihli do úsmevu, ktorý neveštil nič dobré. Aspoň, nie pre mňa.
"Potom si ťa budem musieť skontrolovať sám." Bol tak blízko, že som cítil jeho horúci dych na svojom krku.
"Prosím, odíď hneď. Inak skočíš z ďalším monoklom," snažil som sa znieť aspoň trochu sebaisto. No i napriek tomu som počul ako sa mi chveje hlas. Čo to so mnou v poslednej dobe kruci je? To som taký slabý? Cítil som ako sa Hoseokove jemné pery dotkli môjho krku a mnou preletel blesk. Takmer sa mi s toho podlomili kolená. Prečo mám tak slabý krk a obaja o tom moc dobre vedia.
"Pokojne mi urob monokel aj na druhom oku. Mne to nevadí."
"Nevadí ti monokel? To si asi jediný človek na svete." Pokúsil som sa ho od seba odstrčiť, ale márne, ani to sním nepohlo.
