The Happiest Stars

5.

"Čo, robíš v mojej izbe?" snažil som sa upokojiť. Bolo to dosť ťažké vzhľadom na fakt, že pred ním stojím iba v Hobiho mikine zo zadkom vonku a nie je to vôbec príjemné. Navyše je GD z nejakého mne neznámeho dôvodu v mojej izbe. Veď som zamkol než som ju kvôli párty musel opustil, tak ako sa sem dostal?
GDho, tmavé oči dôkladne preskenovali každý centimetre môjho tela.
Vedel som že si obzerá každú značku po tých dvoch debiloch, ktorý využili mojej chvíľkovej slabosti. "Už si sa vynadíval?" ťahal som mikinu až niekam ku kolenám, keď sa do ticha ozvalo trhanie látky. Niečo prasklo, ak sa ten kus mini odevu roztrhne a ja zostanem nahý, zabijem toho debila čo má na tom meno.

"Vstaval si hore zadkom?" GDho ústa sa roztiahli do škodoradostného úsmevu. Skočil by som po ňom a vymlátil s toho blondiaka na posteli dušu no moje ruky mali plno práce zo zahaľovaním spodnej časti tela, tak som ho iba vraždil pohľadom. Bohužiaľ neúspešne stále dýchal a škeril sa. "Naša ľadová kráľovná konečne povolila a niekomu dala to by sme mali osláviť!" zatlieskal nadšene.

"Zabudni, alkoholu sa už ani nedotknem!" rýchle som ho zastavil.

"No, asi sa nemusím pýtať kto bol ten šťastný." ukázal na moju mikinu.

"Super vieš čítať, tak že tá blond farba nezafarbila ja tvoj mozog!" vyprskol som sarkasticky. Začínal mi liezť na nervy.

"Nemusíš byť hneď taký hnusný," bránil sa GD, ktorému sa očividne furt nechcelo opustiť moju posteľ. Iba sa v nej pohodlnejšie usadil.

Povzdychol som si, "Mám kocovinu, zobudil som sa v posteli, ktorá nebola moja. Podotýkam nie sám, príšerne ma bolí zadok, spadol som na hubu a v tomto," jedným palcom som ukázal na mikinu,
"som musel cez chodbu plnú ľudí. A samozrejme ako by toho nebolo dosť v mojej izbe je votrelec čo mi zneuctil posteľ! Nie nemám právo byť hnusný je to moja svätá povinnosť!" naštvaný som si to namieril rovno do kúpeľne dúfajúc že tam GD už nebude keď z nej vyleziem.

Hobiho mikina pristála v koši na prádlo a ja som sa vydal do sprchy. Som síce milovníkom vane plnej peny, no je tu možnosť že je GD stále v mojej izbe. Chcel som byť osprchovaní a v niečom inom ako je ten kus čiernej látky v koši čo najrýchlejšie. Cítil som sa hrozne, každý kúsok môjho tela bol ulepení, radšej ani nechcem vedieť od čoho. Celé moje telo doslova kričalo bolesťou. Nemal som na pokožke ani centimeter neoznačenej kože. V sprche ma zasiahol príjemný prúd teplej vody, ktorá omývala každý kúsok môjho boľavého tela a prinášala vytúženú úľavu. Keby to tak šlo aj s hlavou, bolo by to úžasné. Po sprche som zabalení v dlhej osuške vošiel do izby. GD stále sedel na posteli a díval sa niekam z okna. On hádam nevypadne.

"Prečo si stále tu?" môj hlas upútal jeho pozornosť. Prudko sebou trhol a venoval mi prekvapený víraz, ako by zabudol kde vlastne je. V ruke držal nejakí zložený papierik. Keď ma zbadal rýchle ho schoval.

"Prepáč," usmial sa. "Mal... mal by som už asi ísť." Zmätene sa obzeral okolo seba. Hľadal svoje oblečenie, ktoré teraz viselo cez stôl. Pripadal mi dosť mimo.

Povzdychol som si. "Si v poriadku?"

"A... ale áno," venoval mi falošný úsmev. Posadil som sa k nemu na postel. Vôbec nevyzeral na to, že je v pohode. Ešte pred chvíľou sa smial a teraz vyzerá ako by sa mal každou sekundu zrútiť. Aj slepý by videl ako potláča slzy. Nemôžem ho nechať takto odísť, zase až taký debil, nie som.
"GD," potichu som ho oslovil. "Ja viem, že nie som zrovna bohvie aký kamarát ale ak ťa niečo trápi povedz mi to. Možno ti nepomôže, no aspoň si ťa vypočujem a ulaví sa ti," hľadel som mu priamo do očí.

Chvíľu váhal no napokon sa predsa len nechal presvedčiť.
"Včera, večer som sa pohádal s T.O.Pom. Hobi mi dal kľúč od tejto izby a ja som tu prespal. Teraz sa bojím ísť domov," zafnukal.

Cítil som tik v pravom oku, parchant jeden. "Daj mi ten kľúč!" natiahol som k nemu ruku. Dúfam že je jediný, ktorý má.
GD chvíľu mlčal, ale hneď na to mi podal kľúč, ktorý som si okamžite vzal. "To len kvôli hádke tak vyvádzaš?" hodil som ten kúsok kovu do nočného stolíka. Pokrútil hlavou na znak nesúhlasu, stiahol kolená k brade aby si za nimi mohol skryť tvár.
"Je to kvôli Kihyunovi?" nemusel ani odpovedať, jeho výraz hovoril sám za seba. "Takže si sa s T.O.Pom pohádal kvôli tej blbej hre? Vieš že nie som zástanca vsťahou medzi členmy skupín, ale bola to iba hra. T.O.P nemal na výber musel ho pobozkať tak ako sa Sehun musel vyzliecť v tej našej hre," skonštatoval som dúfajúc že to chápe, veď hra je hra. GD prikývol, "v tom problém nie je aspoň, už teraz nie."
"Tak potom?" zaujímalo ma.
Blondiak sa zhlboka nadýchol. "Ja... no... v poslednej dobe som dosť mimo čo sa tíka emócii. Dostane ma prakticky čokoľvek buď revem, alebo zúrim no a ten bozk včera ma vytočil a ja som ..." odmlčal sa.
"To už viem, pohádal si sa s T.O.Pom," zopakoval som znudene, no on pokrútil hlavou. "... ja som ho udrel."
Padla mi sánka a blondiak sa viac schúli do klbka.
"No, to je v pohode jednu facku prežije nie je decko," pokúsil som sa odľahčiť situáciu.
"Udrel som ho kovovým tacom a stena mu dala druhú. Asi vám odbil kus omietky v kuchyni."

Sánku som mal až na matraci. "Jin bude vraždiť."
"To za ten tac? Kúpim mu nový," poznamenal GD vydesene.
"Nie za tac," krútil som hlavou aby som ho upokojil, "za kuchyňu. Poškodili ste mu kuchyňu."
Chvíľu sme obaja mlčali a v izbe nastalo trápne ticho prerušované GDho fnukaním. Povzdychol som si, blondiačik vizeral tak krehký a zraniteľný.
"Takže čoho sa vlastne bojíš? Že je T.O.P naštvaný? Po tolkom alkohole, zrážke s tacom a následne stenou si určite nepamätá ani svoje meno natož kto ho udrel. Alebo Kihyuna?" snažil som sa hovoriť čo najmilším tónom, GD mal na krajíčku, mohol kedikoľvek vybuchnúť v plač. Nie som moc dobrý v upokojení či utešovaní ľudí.

"Ja ... ja neviem ... a... asi oboch. Vieš že už skoro mesiac som s T.O.Pom nespal? Bojím sa že má za mňa náhradu," zavzlykal zúfalo.
Schmatol som ho za ruku a stiahol s postele. Takmer sa vysipal na zem ale ustál to. Dotiahol som ho k zrkadlu. "Čo tam vidíš?" moja otázka ho zaskočila. Vyzeral zmätene, naprázdno otvoril pusu no vyšiel z nej iba vzlik. Povzdychol som si, "dobre, poviem ti ja čo vidím." Stál som tesne za ním, prstami mu zdvihol bradu aby sa riadne videl. "Hyung, si dokonalý, roztomilí a bláznivý. Iba blbec by ťa podvádzal a ak to tak T.O.P nevidí nezaslúži si ťa."
Konečne sa na GDho tvári objavil úsmev. "Ďakujem, keď chceš vieš byť aj milí Gi." Prikývol som a on sa rýchle obliekol. "Hlavne vtedy ak chceš niekoho dostať zo svojej izby," venoval mi ďalší úsmev a konečne vypadol.

Keď sa za ním zavreli dvere úľavne som si vydýchol a skočil do postele. "Chýbala si mi zlato," zamotal som sa do prikrývok. "Už nikdy nebudem spať v cudzej, to ti sľubujem."