Min Yoongi je členom známej skupiny BTS. Aby mohol zostať v skupine musí dodržať jedno pravidlo. Žiaden člen nesmie mať sexuálni vstah s iným členo skupini. Je to len jedno pravidlo ale Yoongi zistí že je nesmierne ťažké ho dodržať. Musí odolávať Ho...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
"Takže je to teda oficiálne," usmial som sa na Jina ktorý práve odomykal vchodové dvere do dormu. "Budem mať bábo."
Tá predstava bola desivá no v kútiku duše som sa s toho naozaj veľmi tešil. Áno, chcem ho a zariadim mu pekný život s Hobim a Kookim. Nadšený som vošiel do dormu za Jinom ktorý sa stratil niekde v kuchyni, rýchle som sa vyzul a nevedel som sa dočkať kedy ukážem chalanom šatičky a dupačky ktoré som pre naše dieťa kúpil. No moje nadšenie vydržalo len po obývačku. Atmosféra v nej bola dusivá Kooki sedel v kresle a prepaľoval ma pohľadom zatiaľ čo Hobi obsadil gauč, na krásnej tvári mal smutný a sklamaný výraz.
"Prečo?!" v Kookiho hlase znela zlosť, vstal s kresla a kráčal ku mne.
Nechápavo som sa na neho pozrel nerozumel som tomu jeho hnevu ktorý ma pomaly desil. Je snáď naštvaný že som bol na klinike? Ale to predsa nie je jeho vec, ale moja. Je to moje telo ja rozhodujem čo sa s ním bude diať.
"Tak odpovedaj!!" zahučal znovu a mna striaslo strachom no pocítil som aj niečo iné ako strach bola to zlosť, ktorá pomaly ale isto prebijala strach.
"Jungkook!" zahriakol ho Hobi, "toto nikomu nepomôže!!"
"Mne to pomôže a chcem to vedieť!" vytiahol vizitku z kliniky. "Tak hovor!! To je tak hrozné čakať naše dieťa že si musel ísť sem!!" takmer do mňa ten kúsok papiera hodil. Hoseok rýchle vyskočil s kresla aby sa nestalo niečo horšie než bolo toto a s povzdychom k nám podišiel.
"Yoongi, ani nevieš ako moc sme sa na to bábo obaja tešili, tak prečo? To si sa tak moc bál že si sa s nami o tom ani neporadil?"
Hoseokov hlas mi lámal srdce tak smutný a sklamaný, sklamaný zo mňa, ale o čom to tu do kelu hovoria? I cez smútok ktorý mi pôsobil Hobiho sklamaný hlas vo mne stúpala i naďalej zlosť. Hormony mi dávajú zabrať a chcú von.
"Vy ste sa ma snáď spýtal keď ste mi to dieťa robili?!" moja odpoveď ich oboch zarazila a zostali na mňa prekvapene civieť ako by som ich prefackal.
"Všetci traja sme boli opitý a chceli sme to. Nikto netušil že sa môže stať niečo také, nepovedal si že máš ten gén boli by sme ..." bránil sa Kooki.
"Boli by ste čo?" zlostne som po nich zahučal a tým prerušil najmladšieho. Som si istý že nás počuje celý dom no v tejto chvíli som nevnímal nič iné ako zlosť, prúdila do každého môjho svalu a nedala sa zastaviť. Hormóny plus bipolárna porucha na ktorú nemôžem brať lieky ma do konca tehotenstva zrejme zabijú.
"Opatrnejší? Dali by ste si kondómy? Nič to nemení na fakte že som o sebe nevedel a vy ste to zneužili a dostali ste ma do tejto situácie ktorú som chcel riešiť!! Veď ak by na to prišli v Big Hit vyhodili by ma zo skupiny tak pardon, že som ten problém chcel riešiť!!" Teraz už som kričal ako sa opovažujú niečo mi vyčítať, po tom čo sami vyviedli a ja teraz znášam následky ich a aj vlastnej debility.
