Min Yoongi je členom známej skupiny BTS. Aby mohol zostať v skupine musí dodržať jedno pravidlo. Žiaden člen nesmie mať sexuálni vstah s iným členo skupini. Je to len jedno pravidlo ale Yoongi zistí že je nesmierne ťažké ho dodržať. Musí odolávať Ho...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Yoongi na mňa len nemo civel a ja som pozoroval špičky svojich topánok. Cítil som slzy ktoré sa mi kotúľali po lícach, rýchle som ich zotrel dlaňami a pokúsil sa o slabý úsmev.
"Jin ..." zašepkal tak ticho že som ho skoro ani nepočul, zodvihol som k nemu hlavu.
"Veľmi ťažko som to znášal ... len čo som bol zase doma zavrel som sa v izbe a ani Joona som k sebe nepustil," môj hlas znel rovnako ticho ako ten Yoongiho.
"Spal u mňa, ale netušil som prečo vyzerá tak hrozne deprimovane no teraz už to chápem," vydýchol smutne a objal ma.
Zhlboka som sa nadýchol aby som sa aspoň trochu upokojil no moc mi to nepomáhalo. "Asi po týždni som konečne nabral odvahu vyliezť z izby a čeliť realite. No vždy keď som sa pozrel na Namjoona zavalil ma pocit viny a ešte dlho po tom som sa mu vyhýbal než som bol schopný sa s tym všetkým zmieriť. Keď som bol schopní konečne vydržať Joonovu prítomnosť aniž by ma mučila vina povedal mi niečo čo ma desí doteraz."
Toto nevie okrem mňa, Namjoona a nášho manažéra nikto, nechceli sme ostatných desiť viac ako už po tej nehode boli ale usúdil som že je na to ten správny čas. Povedal som mu teda o zázname ktorý manažér ukázal Joonovi hneď po našej nehode.
"Záznam s neznámym odovzdali polícii ale bez výsledku, žiadne odtlačky, na zázname neukázal tvár nie je nič podľa čoho by sa dal nájsť a odvtedy sa nám nič nestalo takže sa stiahol a snáď to tak aj ostane."
"Niekto nám úmyselne poškodil auto?" Yoongi na mňa šokovane zízal, nedokázal uveriť že by nám chcel niekto ublížiť, ale realita je taká že chcel, v tom aute sme mali byť všetci a mohlo sa to skončiť naozaj zle.
Prikývol som, "ty môžeš mať to o čo som ja pri nehode prišiel a predsa si tu!" rozhodil som rukami aby som zdôraznil kde sa nachádzame a došlo mi že to znelo horšie než som chcel. Ihneď som to oľutoval.
Gi sa odomňa odtrhol a sklopil pohľad k zemi, znovu mal slzy v očiach. "Bože, je mi to tak moc ľúto ... ja ..." utrel si slzy, "poďme odtiaľto preč."
"To znamená ..." prekvapene som na neho pozrel a on prikývol.
"Mám hrozný strach a vôbec to nepovažujem za dobrý nápad ale, ja si to bábo nechám." Urobil na mňa tie najväčšie psie oči aké som kedy videl. To sa musí naučiť potom mi u Namjoona prejde aj vražda.
"Pomôžeš mi ho vychovať? Ja mám strach a neviem čo robiť. Kooki a Hobi mi sice pomôžu ale super strýko ako ty bude k nezaplateniu."
Úľavne som si vydýchol a prikývol na súhlas, okamžite ma objal a len čo sme sa od seba odtrhly zamierili sme von s ordinácie. No hneď ako sme vystúpili z výťahu zatlačila nás naspäť sestrička ktorá ma za Gim priviedla. Obaja sme na ňu prekvapene zízali len čo sme sa ocitli späť vo výťahu dvere sa za ňou zavreli a výťah sa spustil na prízemie. V rukách držala dva biele plášte a rúška.
