The Happiest Stars

4. 🔞

Zobudila ma príšerná bolesť hlavy a fakt, že mi dochádza kyslík tiež nepomáhal. Snažil som sa nadýchnuť, no išlo to dosť ťažko, kedže na mne niekto ležal. S ťažkosťami som otvoril viečka, ale ostré svetlo s pod závesov ma prinútilo ich znovu zavrieť.
S prižmúrenými očami som si prezeral rozcuchané červeno-ružové vlasy farby čerešne patriace osobe, ktorá na mne ležala. Hneď som ich poznal patrili Jungkookovi. Pretrel som si tvár. Čo som to doriti v noci vivádzal? Mohlo to byť horšie?
Mohlo z boku do mňa narazila čiasi ruka a ja som si s hrôzou uvedomil že tá ruka je Hobiho. Niečo zo sna zavzdychal pritisol sa pevnejšie ku mne a spal ďalej. Čo bolo ešte horšie ani jeden z nás nebol oblečený. Tisli sme sa na seba úplne nahý. Robíte si zo mňa srandu, že? Bože, to som bol až tak opitý?
Tak jemne ako to šlo som zo seba Kookiho striasol. Pristál tesne vedľa mňa no nijako ho to nezobudilo. Cítil som sa slabo a unavene. Niet divu, strávil som noc s týmito dvomi a podľa nepríjemnej bolesti chrbta, podbruška a môjho zadočku si to užili. V noci mi dali poriadne zabrať. Ja som ale blbec, čo teraz môžu ma vyraziť s BTS. Snažil som sa nepanikáriť. Trel som si boľavé spánky asi mi praskne hlava. Musím zmiznúť, hneď. Sťažkosťami som sa pokúsil preliezť cez Hobiho. Plán bol jednoduchý, potichučky sa vytratiť dúfajúc, že si zo včera pamätajú toľko čo ja. Veľké nič.
Ale Nanjoom mi to celé posral ohlušujúcim trieskaním panvíc vyháňal posledných hostí z dormu. Už som cez Hobiho skoro celý preliezol keď ten debil Joon začal trieskať.

"Kurva!" zaskučal som bolesťou. Ja ho, dnes fakt zabijem, alebo umriem na kocovinu.

V tej chvili sa Hobi prudko posadil, na tvári mal grimasu bolesti a rukami si zakrýval uši. Tým prudkým pohybom ma zhodil s postele a ja som sa tvrdo zrazil s podlahou. Fakt ďakuje, držka na podlahu dosť bolí. Mix kovových úderov a náraz môjho tela o podlahu prebudil aj Kookiho. Tetaz na mňa zízali, ako by som spadol z neba.

"Yoongi?" vydýchol Hobi prekvapene.
Pohľadom prebehol moje nahé telo a zahryzol si do spodnej pery.
"Takže my sme ..."

Prebodával som ich zlostním pohľadom. Bolí ma zadok, mám kocovinu, narazil som si hubu a ešte mám počúvať blbé otázky? Na to fakt nemám náladu, dnes nie.
Stále na mňa civeli, ako na zjavenie. Ja viem, že nahý nie som zrovna tak sexy ako oni, ale musia civieť ako vyorané myši?
Bolo mi to nepríjemné, cítil som červeň čo mi stúpala do tváre.

"My sme, nerobili nič!" odvetil som im podráždene.

"No, ako nič to nevyzerá." Uchechtol sa Kooki a pomohol mi vstať zo zeme.

Ani som si neuvedomil kedy zliezol z postele a dostal sa až ku mne. Tak rád by som mu ten úsmev zmazal s tváre, ale na to som bol moc slabý.

"Nič si nepamätám, neviem ako som sa sem dostal, či čo viedlo k tomuto," mávol som na nich. "Ak si to nepamätám, nestalo sa to a už sa to ani viac nestane."