Min Yoongi je členom známej skupiny BTS. Aby mohol zostať v skupine musí dodržať jedno pravidlo. Žiaden člen nesmie mať sexuálni vstah s iným členo skupini. Je to len jedno pravidlo ale Yoongi zistí že je nesmierne ťažké ho dodržať. Musí odolávať Ho...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vo chvíli keď som začul výkrik s Jiminiho mobilu vedel som že je zle. "Baby, čo sa deje!!" zakryčal som nervózne, ale to už mobil ohluchol.
V hlave som mal len tie najhoršie predstavy toho čo sa mohlo stať. Po nehode s pred roka kto by sa mi divil. Okamžite som vybehol z izby a bral schody po dvoch, takmer som sa pritom zabil. Vbehol som do prázdnej obývačky, čo je na túto hodinu neobvyklý jav, ale nemal som čas nad tým uvažovať. Vrútil som sa do chodby no cestu mi zastal Namjoon.
"Tae..." s vážnou tvárou ma zastavil no než stihol pokračovať odstrčil som ho z cesty. Musím za Jiminim aj keby som ho mal podupať ak neuhne.
"Teraz nie Joon, musí ísť!!" vbehol som do predsiene kde sa už obúval Jin a vyzeral dosť vystrašene.
Yoongi sa unavene opieral o dvere a pozoroval Jina. "Hýbte sa, ako dlho vám to ešte bude trvať?!!" zavrčal po nich a ja som prekvapene preniesol pohľad na Joona ktorý mi stál za chrbtom.
"Tae, Mini je ..." zlomil sa mu hlas.
Srdce sa mi takmer zastavilo, "čo je s Jiminom!?"
Namjoon sklopil pohľad a ja som po ňom zlostne skočil, ak mi to nepovie prisahám že tá vyblednutá modrina na jeho líci nebude jediná a Joon to očividne pochopil.
"Napadli ho," viletelo z neho a ja som zostal zarazene stáť.
"A .. ako?"
"Seungri mi volal, odviezli ho do nemocnice svätej trojice."
V hlave som mal iba šum, ako by sa zvuk naokolo mňa vypol. Namjoon stále rozprával no moja mysel dokázala spracovať iba jeho predchádzajúce slová. Všetko vo mne kričalo bolesťou, môj Mini, niekto mu ublížil a ja som nebol s ním, neochránil som ho. Podlomili sa mi kolená no Giho ruky ma zachytili a spolu s Joonom ma usadili na lavičku. Len som nemo civel pred seba a prinútil svoj mozog ochromený šokom a hrôzou zase sa zapnúť. Okamžite som sa obul schmatol bundu a bežal do auta. Chcel som šoférovať ale Joon mi to nedovolil. Vraj som moc rozrušený a v aute máme tehulku, nechce riskovať že sa vybúrame, s tým súhlasil aj Jin. Za to oslovenie si Joon od Giho vyslúžil päsťou do ramena a prebodnutie naozaj podráždením pohľadom. Obaja ma vykopli od volantu i napriek mojim nadávkam a protestom. Naštvaný, frustrovaný a plný pocitu bezmocnosti som sa usadil na zadné sedadlo k Yoongimu ktorý ma okamžite chytil za ruku a starostlivo sa usmial.
"Bude to dobré Tae, uvidíš," stisol mi ruku pevnejšie a mne nezostalo nič iné len dúfal že má pravdu. Teraz viem ako sa cítil Joon keď pred rokom chalani nabúrali, je to tak zlý pocit. ---------------------------------
Cesta do nemocnice bola učinené mučenie, chytili sme snáď každú červenú a dve zápchi. Takmer som jednému debilovi ktorý na nás trúbil vybil okno, nebyť toho že ma Yoongi zase rýchle stiahol naspäť do auta. Len čo Namjoon zaparkoval na takmer plnom parkovisku obklopili nás novinári.
