The Happiest Stars

10.

Testy boli dosť namáhavé a únavné. Vlastne som sa unavil omnoho skôr ako zvyčajne, ale v poslednej dobe je to u mňa bežný jav. Vliekol som sa za sestričkou do jedálne no v okamihu ako som vstúpil dnu a ucítil smažené jedlo prevrátil sa mi žalúdok a takmer som sa povracal. Našťastie blondata sestra bola pohotová, rýchlo dobehla po kôš takže som nezašpinil podlahu. Napokon ma vzala do izby kde som s nepríjemnými žalúdočnými problémami ledva zaspal.

Okolo štvrtej ma zobudil Jin s nesmelým úsmevom na tvári. "Tak čo tesy?" na jeho otázku som len kývol plecami a pohodlne sa usadil na postel.
"Výsledky dostanem zajtra. Robili mi snáď všetko. Vraj volal Big Boss a požiadal doktorov o najlepšiu starostlivosť pre jeho hviezdu."

Je jasné ako to sestra myslela. Nemocnica dostala od Bossa finančný dar aby som mal pohodlie. Super dúfam že si to pohodlie nebudem musieť tvrdo odmakať. Teraz zrovna nemám náladu na tvorenie piesni, tanec alebo spev vylúčené. Ráno mi bolo fajn vraj kvôli infúzii no teraz by som najradšej vypustil dušu.

Jimin skočil ku mne na postel ale dal si pozor aby mi neublížil. Nadšene sa usmieval od ucha k uchu. "Dnes sme sa fotili v parku medzi kvetmi Yoongi-hyung. Bolo to úžasné a Joon spadol zo stromu rovno na Taeho bola to sranda."

"To nie je vtipné Mini, Joon ma takmer rozpučil!!" posťažoval si Taehyung dosť naštvane. Prebodol lídra dosť zlým pohľadom.

"Pre boha, bola to nehoda," zaúpel Joon frustrovane, asi to opakoval už toľko krát že ho to prestalo baviť. Podal Jinovi kávu s automatu a posadil sa do voľného kresla. "Bez tak sa nikomu nič nestalo," zamrmlal dosť podráždene.

Jimin ich oboch ignoroval a obdaril ma ďalším širokým úsmevom.

"A Jin-hyung padol do jazierka keď sa zľakol rybičky Koi."

Jinovi zabehla káva a rozkašľal sa pričom venoval Jininimu podráždení pohľad. Bola to zábava a pri predstave tej scény Joon padá zo stromu na Taehyunga. Ako na nom náš líder leží a Jina panikariaceho vo vode som sa neubranil smiechu. Škoda že som tam nebol, radšej by som bol s nimi než tu.

Po nejakej chvíli sa objavil Kooki a doniesol mi ryžové koláčiky a čokoládové mlieko. Hoseok moju záchranu od nudi notebook. Chvala bohu koláčiky som v sebe udržal no s mliekom som riskovať nechcel.
Ostali až do konca návštevných hodín a napokon ich blond sestra, myslím že sa volá Eule, alebo tak nejako vyprovodila pričom stihla dať Jinovi svoje číslo čo Joona očividne nepotešilo. Divil som sa že pod tým jeho intenzívnym spaľujúcim pohľadom nemala popáleniny tretieho stupňa.

Kooki s Hobi sa večer znovu prepašovali do nemocnice. Priniesli ďalšie skvelé Jinovo jedlo no pochybujem že ten vie kde sa nachádzajú.
Chalani sa natlačili ku mne do postele a urobili sme si hororoví maratón. Pritisli sa ku mne a všetci traja sme sa pohodlne uložili. Pripadalo mi to ako rande v trojici, ale fakt príjemné rande. Cítil som sa naozaj dobre, dokonca povolila i nevoľnosť, takýto večer som už dávno nezažil. Počas filmov som miesto pukancov zjedol celý pohár kyslých uhoriek. Strašne mi chutili a nepozvracal som sa čo ma prekvapilo. Po dvoch desivých filmoch sa ozval zas môj močový mechúr. V poslednej dobe behám na záchod skoro furt.
Kúpeľňa v mojej izbe síce fungovala, ale záchod nie. Musel som ísť do vedľajšej no bolo po polnoci a nechcel som rušiť tak som sa rozhodol navštíviť záchody na konci chodby. Už po pár metroch som vedel ako blbý nápad to bol. Dlhú chodbu osvetlovalo slabé svetlo z blikajúcej neónky, ktorá vydávala nepríjemne dosť desivé bzučanie. Svetlo sa striedalo s tmou a tvorilo tak na stenách desivé tiene a obrazce.
Smrad dezinfekcie bol všade čo nijako nepomáhalo k tomu aby som sa upokojil. Nervózne som sa otočil za seba, prisahám že tam niečo zašuštalo, no chodba bola prázdna. Pridal som do kroku a snažil sa nemyslieť na filmy ktoré som práve videl. Odohral sa jeden v nemocnici? Áno, áno pitva Jane Doe. Ale kruci všetci zomreli. I tu je patológia nie? Samozrejme že tu je!! Rozbúšilo sa mi srdce a panika zaplavovala každučký centimeter môjho tela. Pomaly ma ovládol strach. Niekde zavŕzgali kolieska asi nejaký vozík zisťovať to nebudem, no teraz som už takmer bežal. Neonka zhasla a ja som sa ocitol v úplnej tme, prečo som pozeral tie filmy? Srdce mi bilo až v krku v tej tme som nič nevidel a stratil som orientáciu. Chodbou sa rozlahol ohlušujúci úder dverí čo na mňa zapôsobilo ako štartér. Znovu som sa rozbehol po chodbe nevedno kam, stratený a vydeseny k smrti. Snažil som sa ujsť ani neviem pred čím no ďalší krok ktorý som spravil bol do prázdna. Bezradne som mával rukami vo vzduchu len aby som zastavil nevyhnutné. Vnýmal som pád ako spomalení film ktorý som nedokázal zastaviť. Pristál som na tvrdej zemi rozčapený rovno na tvári. Nemohol som sa nadýchnuť, moje pľúca proste odmietali spolupracovať. Každučký sval v tele sa mi stiahol bolesťou. Skrútil som sa do klbka v ohromnom návale bodania miliónov ostrých ihiel, ktoré prišli z môjho brucha a prebodávali mi celé telo v desivých vlnách bolesti. Po chodbe sa rozliehal môj krik, do oči sa mi vtisli slzy. Behom niekoľkých minút ma obklopili ľudia, niekto sa ku mne naklonil, niečo hovoril ale ja som nebol cez bolesť schopný nič vnímať. Cez uslzené oči som videl Hobiho ako sa snaží ku mne dostať a Kookiho ktorý sa s niekým hadal len aby sa cez tú osobu dostal až ku mne. A potom už len tma, obklopila ma ako nežná záchrana od tej šialenej bolesti.