Luciferova kráľovná✓

Šiesta kapitola

Elezabeth

Čo sa deje? Kto sa tak rozpráva s tým monštrom ? Predtým tá žena naozaj zmizla.

Oh Bože prosím....

Ostré bzučanie sa ozvalo v mojej hlave, čo ma donútilo pomrviť sa na zemi. „Znova by som to už neskúšal," povedal muž jemným hlasom. „Čo si z-" „Neskúšaj sa modliť tu dole, princezná," uškrnul sa. „Tu dole?" Toto sa začína komplikovať. „Čo sa deje a kto si ?"

Stál vo dverách a pozeral sa na mňa hnedými až červenými očami. Moje dýchanie začalo byť nepravidelné. Zobudila som sa na tomto divnom mieste so žiadnymi spomienkami, od kedy som utiekla.

„Mám veľa mien," na jeho tvári sa objavil krivolaký úsmev. Bol naozaj nádherný. Slovné spojenie vyzeráš nádherne ako diabol by mu veľmi pasovalo. Jeho dlhé kučeravé vlasy robili jeho vzhľad ešte viac úchvatným. Má jemnú bradu, ktorá mu pridáva na mužnosti a ten oblek mu strašne pasoval až tak, že by ho chcela každá žena zjesť. „Napoviem ti, mám krídla a som syn, ktorý bol vyhnaný z neba aby velil peklu."

Smiech opustil moje hrdlo, ešte predtým ako som ho mohla zastaviť. Začali mi padať slzy, tak moc som sa smiala ale jeho tvár bola vážna. „Ty nežartuješ ?" Chcela som sa modliť nech povie áno a nechcela som povedať to meno na L. „Nie."

Oh milý Lucifer, čo sa to deje ?

„Pochyboval by som, že by ma ľudia nazvali milým, ale keď to povieš ty maličká znie to celkom dobre." Znelo to divne podobne. Pomaly začal kráčať ku mne. „Prestaň mi čítať myšlienky!" Zakričala som na neho. „Ale ty to robíš, tak jednoduchým zlatko." Čo je to s ním a prečo ma nazýva rozdielnymi menami. „Prečo som tu ?" „Pretože som ťa tu vzal."

Lucifer

Mohol som cítiť všetky jej emócie, ktoré z nej vyžarovali ale bol som si istý, že to nerobí vedome. Ona sa bála a bola zmetená, túžba po úniku mohla byť vidieť v jej očiach. Niečo bolo určite zle, mal by som ísť navštíviť jasnovidca. „Pane."

„Áno Cerberus ? Už som sa bál, že neprehovoríš," pozrel som sa na neho. „S kým sa to rozprávaš?" Pozrel som sa a kývol som na Cerberusa. „Tak teraz, už si naozaj šialený," zašepkala. „Som si toho vedomý pane, ale niečo ma núti ju chrániť."

„Ja viem priateľu je to vzájomné. Dnes večer musím ísť navštíviť Anitu." Pozrel som sa na ňu ako stále stála v rohu miestnosti. „Súhlasím." Obzrel som si ju od hlavy až po päty. Tie červené šaty jej naozaj pasovali, no pochybujem, že si toho všimla. Srdcový prívesok zvýrazňoval jej hruď. Jej jemne opálená pokožka sa s ním pekne miešala. Hlúpy čierny závoj, ktorý mala už raz na hlave, a ktorý schovával tak krásne čierne vlasy, bol pre mňa moc zdvorilý. Musela byť vo veľkom šoku, že si ani nevšimla tú zmenu. „Vyzeráš nádherne."

Elizabeth

„Čo ?" Pozrela som sa na moje oblečenie a chcela som kričať. Môj celý habit bol preč. Zdvihla som ruka a nemala som ani závoj. „Oh Bože-"

„Ah..." Pokrútila som hlavou od bolesti, ktorú som pocítila v mojich žilách. „Povedal som ti aby si sa tu nemodlila alebo nerobila inú náboženskú metódu k môjmu otcovi." Jemne si prešiel po žilách na ruke. Obávam sa či je v poriadku. „Čím viac krát to urobíš, tým viac to bude bolieť." „Tak čo mám robiť modlenie je súčasťou môjho náboženstva."

„Zabudni na tvoje hlúpe náboženstvo, teraz si v-" „V pekle. Ja viem, ale myslela som si, že by to mohol pochopiť!" „Myslela si si, že by môj otec vedel pochopiť čo?"

Skoro som zabudla, že sa rozprávam so šialeným mužom. „Myslela som si, že by mohol pochopiť, prečo som urobila to čo som urobila." Cítila som ako sa mi oči napĺňali slzami. „Ja-"

„Šššš..." Moje oči sa rozšírili, keď som pocítila môj chrbát ako sa dotýkal jeho hrude. Pozrela som sa pre do mňa a naozaj tam nebol. Pre do mnou stál len Cerberus aspoň myslím, že sa tak volá. Pomaly som otočila hlavu a moje oči sa stretli s jeho. Vyzerali tak očarujúco. „Ako si to urobil?" Jemne sa usmial. „Strašne veľa sa pýtaš." Pomaly znižoval hlavu až sa začali naše čelá dotýkať.

Mojím telom prešlo teplo ako prúd vody. Keď pred mojimi očami prešiel obraz toho, čo sa stalo medzi mnou a kňazom. Potom to začalo byť živšie. Stála som v tej istej miestnosti, ale s rozdielom, že ma objímali jeho ruky.

Spoločne sme sledovali ako kňaz roztrhal moje oblečenie a ja som sa s ním snažila bojovať. Videla som ako som ho udrela so stoličkou a utiekla zo ženského kláštora. Scéna sa zmenila a videla som ako moje telo narazilo do stromu a potom som videla len temnotu. „Prečo je tu temnota?"

„Pretože od toho momentu si nič nepamätáš, toto sú tvoje spomienky." Temnota pomaly zmizla a objavili sme sa v miestnosti v rovnakom postoji. Otočila som sa od neho a cúvla dozadu od neho. „Som si istá, že nie si človek, tak čo si ?"

„Na túto otázku som už odpovedal, ale keď pochybuješ o mojej čestnosti, tak namiesto toho, aby som ti to povedal, tak ti to ukážem. Ideme na malý výlet peklom a kde najlepšie začať ako pri očistci." Natiahol ku mne ruku. „Prečo by som mala ísť s tebou a veriť ti?"

„To je to nemusíš, ale keď pôjdeš veci budú dávať viac zmysel." Jeho ruka bola stále natiahnutá ku mne. „Okej." Pomaly som sa chytila jeho ruky. „Potvrď svoju pravdu."

Na jeho tvári ja objavil diabolský úsmev. „To aj plánujem." Jemne ma potiahol za ruku až sa moja hlava dotýkala jeho hrude. „Oh a Cerberus nájdi ho a priveď ho tu ešte predtým ako sa vrátim."

„Áno pane." Počula som hrubé zavrčanie ako odpoveď. Trochu som sa zľakla a pozrela sa do jeho očí. „On teraz prehovoril však ?" „Áno, ale toto je len začiatok." Moje srdce sa jemne trhlo. Ten pocit bol povedomý. „Poďme začať svoj výlet peklom u brány. Mohli by sme si urobiť klasickú prehliadku na Cerberusovom chrbte, ale on má teraz dôležitejšiu prácu."

„Okej." Obklopil nás tmavý tieň a mihnutím oka sme sa niekde objavili. „Sme tu."