Luciferova kráľovná✓

Piata kapitola

Posadila som sa a videla som ako zmizla mihnutím oka. Možno tu ani nikto nebol a mne sa to len zdalo. Pomaly som vytiahla nohy z toho na čom som ležala. Dlhé a červené závesy zakrývali okná, aspoň myslím, že sú to okná. Steny tejto miestnosti boli nafarbené na čierno, ale izba nebola temná. Mala perfektné osvetlenie.

„Kde to som?" Povedala som nahlas. Moje chodidla prišli do kontaktu so studenou podlahou, čo mi spôsobilo zimomriavky po celom tele. Moje oči prechádzali po všetkom nábytku- od knižnice ku šatníku, ku zatvoreným skriniam až skončil môj pohľad na veľkých dvojdverových dverách. Potichu som sa postavila a vyrazila k nim.

Nevedela som ako, kde a prečo sa nachádzam na tomto mieste a ani som to nechcela zistiť. Len chcem ísť domov, ale kde domov presne. Potriasla som hlavou aby som sa zbavila tých myšlienok. Ešte predtým, než stratím veľa času musím vyriešiť môj život. Keď som otvorila dvere stretla som sa s nočnou morou, každého muža.

ФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФ

Oproti mne ležal sedem metrový pes s tromi hlavami. Hlava sa podobala levovej, v hrive boli uložené hady. Keď to vydychovalo teplý vzduch, hady sa pohybovali. Každá z hláv sa hýbala jemne zo strany na stranu. Na jeho nohách boli pazúry ostré ako britva, iba by sa ťa dotkli a už by si zomrel. Uvoľňoval ťažké vzdychy, ktoré ťa donútili sa cítim, akoby si bol uväznený v peci.

Keď som ho stále pozorovala, tak som cítila ako sa mi srdce dotýka rebier. Pomaly som začala kráčať dozadu, keď sa jeden z hadov splašil. Had z chvosta hneď zasyčal. Z mojich úst vyšiel prenikavý krik, čo však donútilo stvorenie otvoriť jeho démonické oči, ktoré sa už pozerali na mňa.

Moje nohy mali asi vlastný rozum a o chvíľu som už bežala dole chodbami a to monštrum ma prenasledovalo. Zvuk mojich nôh ako dopadajú na podlahu mohol byť počuť, ale nemohla som počuť zvuk monštra, ktoré ma naháňalo. Keď som zahla za roh, tak som zrazu stála z tváre tvár tomu čo ma naháňalo. „Ako?"

Bola som v šoku a hneď v ten moment sa jeden z hadov omotal okolo môjho pása a zdvihol ma zo zeme do vzduchu. Čoskoro som už bola u jeho tváre. Už som očakávala nevyhnutné a moje celé telo bolo obliate potom. „Cerberus, sadni!"

Lucifer

Sedel som a čakal, kedy príde. Keď duša nie je zozbieraná mal by prísť zistiť prečo a napraviť to. Boli tu tri ríše Nebo, Zem a Peklo. Môj otec a jeho ľudia vládnu tam hore, ľudia a polovičné plemená žijú na Zemi a ja vládnem peklu spoločne s mojimi stvoreniami.

V nebi je môj otec na vrchole hierarchie, za ním sú archanjeli moji bratia a potom sú obyčajný anjeli. Tu dole som ja na vrchole hierarchie po mne nasledujú padlí anjeli, Grimmovia, čarodejnice a posledné sú duše zatratených. Hlavná nadprirodzená moc na Zemi bola rada, ktorá dohliadala na niekoľko vecí. V skutočnosti to bolo úplne naopak. Zodpovedal za deti, ktorých rodičia boli buď z vrchnej ríše alebo z tej mojej, takže to boli kríženci.

Ide o to, že Zem spolupracuje dokonale, ale pokiaľ ide o nebo a peklo, tak vždy sme sa len hádali. Vždy som si rád robil srandu z neba. Život bol občas veľmi nudný, keď neexistovali žiadne stvorenia. Tak som urobil pár vecí, na ktorých som sa dobre pobavil. Raz som zavrel brány do neba a schoval som kľúče, čo viedlo k veľkej bitke, ktorá trvala dve storočia.

Dobré časy.

„Lucifer!" Dvere do miestnosti sa prudko otvorili. „Gabriel, aké milé, že si sa zastavil," usmial som sa. „Prosím, posaď sa," luskol som prstami a objavila sa stolička.

„Prestaň hovoriť tie sračky!" Predstieral som, že ma to zaskočilo. „Taká škaredá ústna zásoba a používaš ju na otcove domáce zvieratko, povedal by som na najobľúbenejšie, ale všetci vieme, že ľudia rozhodli o tejto pozícií."

„Kde to je?" Prehovoril cez zaťaté zuby. „Čo je kde ?" „Nehraj, že o ničom nevieš, kde je tá ľudská duša, prečo nebola zozbieraná?" Začal kráčať po zemi. „Upokoj sa Gabe, prečo si tak nervózny?"

„Lucifer veď poznáš kolobeh, ty zozbieraš duše, povieš kam majú ísť potom si vezmeš, ktoré patria tebe a nám dáš ostatné." „Čo je tak špeciálne na tejto duši?" Usmial som sa ale cítil som sa zarazene. „Nič," odpovedal rýchlo. „Počúvaj ma Lucifer, ak nám nedáš tu dušu do dvoch dní tak to oľu-"

„Ak by som bol Gabriel dal by som si pozor na ústa, veď vieš kto je starší, múdrejší a silnejší," zavrčal som. „A ak to čo chceš je vojna s radosťou ti tvoje želanie splním."

V izbe bolo hrobové ticho, ktoré prerušil krik. Obidvaja sme sa pozreli tým smerom odkiaľ vychádzal. Vybral sa tým smerom. „Opovážiš sa." Otočil sa a pozrel sa na mňa. „Toto ešte neskončilo Lucifer." A s tými slovami zmizol.

Pomaly som vkročil do portálu. Objavil som pred Cerberusom, ktorý bol v jeho plnej podobe. Jeden z jeho hadov držal za pás to dievča. „Cerberus, sadni!" Pomaly a neochotne ju položil na zem. „Strašíš ju." Zafňukal, keď sa od nás odtiahla.