Luciferova kráľovná✓

Siedma kapitola

Elizabeth

Odsunula som sa od jeho hrudníku. Otočila som sa, no želala som si, aby som to neurobila. Veľké kamenné brány prechádzali zo zeme smerom hore do neba. Na každých dverách boli vyrezané veľké hady, ktoré mali hlavu otočenú smerom hore, ale nevidela som presne na čo ukazujú. Šesť pilierov, tri na každej strane brán. Na pilieroch boli nahí muži, ktorí kričali a držali ruky vo zvláštnom geste, akoby sa bránili pred nejakou formou bitia.

Z brány začala vychádzať hmla a čoskoro krik mužov zosilnel až mi skoro roztrhol ušné bubienky. Čo to bolo? Nemohla som sa ani pohnúť. Bola som paralyzovaná strachom.

„Si pripravená?" Ticho vzal ako môj súhlas a chytil ma za ruku, pocítila som malú iskru, ktorá preletela po mojom chrbte. Viedol ma k bránam a po chvíli hmla obklopila naše telá.

„Bolo nám povedané, že ľudia sú usporiadaní mimo brány hneď potom ako vstúpia do pekla, lebo čakajú na svoj trest." Počula som ako sa môj hlas ozýva. „No mala si čiastočne pravdu o osobách, že sú zoradení, ale tento pomalý proces trval niekoľko storočí, takže som ho trochu zlepšil." Hmla sa začala pomaly rozplývať a odhalila úchvatné, nádherné údolie. Stáli sme na vrchole útesu a pozerali sa dole. Tu chodia všetci mŕtvi? Aké krásne miesto.

V strede celého údolia sa nachádzajú mierne veľké domy. Potok lávy bol ohraničený čiernymi stromami s rôznymi červenými kvetmi na nich. Zdá sa, akoby som vstúpila do stredovekej éry, pokiaľ ide o návrhy na väčšine domov.

Nikoho tu však nevidím. Toto údolie je jedinečné a úžasné. „Peklo je rozdelené do troch oblastí. Zvyčajne, keď zomrú ľudia Grimm zhromaždi ich duše a vezme ich ku bráne, hmla ich prepraví do očistca, kde sa rozdelia. Prvá oblasť je toto údolie, kde žijú čarodejnice, Grimmovia a iné stvorenia. Druhá oblasť, ktorú som už spomenul je očistec, ktorý je podobný tomuto údoliu, ale nachádza sa tam brána, ktorá vedie do skutočného pekla. Závisí od duše človeka aj napriek tomu, že je poslaný do pekla, ak požaduje vykúpenie cez súd, žije v tomto údolí, ak nie je rovno poslaný do očistca, ktorý stráži Cerberus a posledná je oblasť, kde žijem ja a robí sa tam dôležitá obchodná činnosť."

Počúvala som všetky informácie, ktoré mi hovoril. Toto nebolo to čo som očakávala. Pri pohľade hore som zistila, že obloha je úplne červená bez slnka. Miesto bolo dokonale osvetlené. Keby som sa nepozrela hore, tak by som si myslela, že obloha je rovnaká ako na Zemi. Musel vidieť, kam som sa pozerala. „Ovládam všetko, čo sa tu deje, čo zahŕňa farbu oblohy alebo či bude slnko alebo nie." Luskol prstami k oblohe, ktorá sa zmenila na modro a objavilo sa slnko. „Ale rád si robím svoju dekoráciu." A vzápätí sa obloha znova premenila na červenú. „Vzal by som ťa do údolia, ale musíme sa stretnúť s niekým dôležitým. Ale nakoniec sa tam pôjdeme pozrieť." Vložil ukazovák a palec do úst a zapískal.

O chvíľu prebehlo jasné svetlo cez oblohu a objavil sa veľký drak. Jeho krídla vytvárajú silný vánok s ohlušujúcim zvukom. Pomaly začal klesať.

Sú to zlaté, lesklé váhy pod jeho bruchom. Bolo to naozaj dych berúce, ale zároveň desivé. Čoskoro sa nám postavil tvárou v tvár a jasom zistila, že jeho oči sú zmesou zlatej a zelenej farby.

„Gallelio, už to bola chvíľa." Prehovoril na draka, ako keby boli dlho dobý kamaráti. „Boli to storočia, čo ste naposledy požiadali mňa alebo ľud pána Hadesa." Jeho jazyk sa podobal na jazyk Cerberusa. Nebola som prekvapená, že rozpráva, zdá sa, že som si tu dole už zvykla.

„Áno, som si toho vedomý. Chcem ťa požiadať, či by si mňa a Lady Elizabeth priviedol k Anite." Keď povedal moje meno, moje telo sa naplnilo teplým pocitom. Gallelio vyzeral trochu prekvapene, keď povedal meno Anita. „Ako si želáte pane."

Lucifer nastavil ruku, ktorú som prijala. Vedie ma dozadu na draka, ktorý sa trochu zdráha. Musí sa cítiť úplne nepríjemne, keď po ňom chodíme. Zrazu sa v Luciferových rukách objavili dlhé reťaze. Držal ich ako keby nič nevážili. Zhodil jednu reťaz ku Galleliovým ústam, do ktorej sa zahryzol. Potom už držal obidva konce vo svojich rukách. „Radím ti aby si ich držala pevne a sedela."

Vyzerala som prekvapene. Čo ak mu s tými veľkými reťazami nejako ublížim? „Ja-" „Som si istý, že nechceš spadnúť, tak sa ich radšej drž." Zobral moju ruku, ktorú stále držal a vložil do nej reťaze. Prekvapujúco boli ľahké ako pierko. Držala som sa ich obidvomi rukami.

„Είναι πολύ όμορφη μάστερ, είναι αυτή;" Počula som cudzí jazyk, ktorým hovoril Gallelio. Hádam, že keď je drak, tak vie rozprávať viacerými jazykmi.(Preklad vety: Pane, je veľmi nádherná, je ona tá pravá?)

„Είναι όμορφη, αλλά δεν είμαι σίγουρος για τη σημασία της φίλης μου." Lucifer hovoril v reči, ktorá znela ako gréčtina. Tie slová povedal pekne. (Preklad vety: Je krásna, ale nie som si istý jej významom môj priateľ.)

„Ako poviete, pane." Povedal to, ako keby sa smial. S miernym posunom jeho tela, roztiahol krídla a vzlietol. Stlačila som reťaze a počula som ston Gallelio. „Lady Elizabeth vaše uchopenie trochu bolí." „Prepáč." Uvedomila som si, že som uvoľnila uchopenie, až ma sila vetra posunula dozadu.