V jej rodine bola vždy tou zvláštnou. Elizabeth nikdy nebola normále dieťa, jej matka sa postarala o to, aby sa s nikým nebavila. Každý ňou pohŕdal. Bolo s ňou zle zaobchádzané, až pokiaľ ju rodičia neposlali do katolíckej školy. Potom všetkom neman...
„Mami musíš pomôcť ockovi." Hlas malého chlapca sa mi ozýval v hlave. „Je za bránami, ponáhľaj sa!"
Vystrašená som vyskočila z postele. Čo to je.
„Mami, ponáhľaj sa!" Zase som počula ten hlas. „Otecko ťa potrebuje!"
„Kto je tam ?" Rozhliadla som sa po celej miestnosti, no ten hlas bol v mojej hlave.
„Mami, to som ja. Tvoj syn, tam vnútri. Nemáme veľa času, tak ma prosím počúvni a choď za brány pekla!" Rýchlo som sa prezliekla do riflí a Luciferovho trička.
„Lucifer ?" Snažila som sa ho zavolať cez naše spojenie v hlave. No on neodpovedal. Cítila som ako jeho sila slabne.
Vybehla som z miestnosti, utekala som po chodbe celou rýchlosťou. Anita ma naučila, že ak zvýšim rýchlosť tela, tak teleportácia bude tiež rýchlejšia.
Napočítala som do troch a teleportovala som sa. Stála som za bránami pekla a rozhliadala som sa. Kde je?
Potom som ho zazrela, ďaleko odo mňa, ležal na zemi a krvácal.
„Lucifer!" Zakričala som najsilnejšie ako som len mohla. Pribehla som k jeho telu.
Podlomili sa mi kolená, keď som ho videla. „Nie!" Spadla som k jeho telu, moje oblečenie sa došpinilo od jeho krvi.
Jeho nádherné červené oči slabo žiarili. „M- Maličká?" Vykašlal krv.
„Nič nehovor. Pôjdem po pomoc, budeš ako nový." Snažila som sa postaviť, no sila a tlak ma držali pri zemi.
„Na tom nezáleží z- zlatko. Bol som prebodnutý mečom nekonečna, som si istý, že ťa o tom Nana učila. Už mám málo času." Začali ma páliť oči.
„Ale ty ma nemôžeš opustiť. Peklo ťa potrebuje, ja ťa potrebujem a naše bábätko ťa potrebuje." Zdvihla som jeho ruku a položila som ju ma moje bruško, keď zrazu začalo rásť. Cítila som ako sa pomaly zväčšuje.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
„Lucifer, dal si mi toho tak veľa. Rodinu, priateľov, dôvod prečo žiť a ľudí, ktorým sa oplatí dať na ich tváre úsmevy. Urobil si ma celou a tak veľmi ťa milujem tak ma prosím neopúšťaj. Prosím Lucifer, ja ťa žiadam, neopúšťaj ma!" Začala som plakať ešte silnejšie.
Pozrela som sa do jeho očí a on sa usmial. Ten úsmev ma pichol pri srdci. „J- Je mi to ľúto, maličká. Nemáš ani p- poňatia, ako šťastným si ma urobila. Tiež ťa m- milujem a ak by som mohol ostať, tak by som ostal, ale toto je nad naše sily. Ani môj otec u toho nemá slovo. Budem ťa milovať dokým nezomriem a aj potom, keď budem preč. Musíš byť silnou a vychovať nášho syna, tak ako by som bol u toho, aj keď nebudem." Niekoľko krát zakašlal, pričom mu z rany vytieklo ešte viacej krvi. „Ty a to dieťa znamenáte pre mňa celý svet. Vy ste to, po čom som vždy túžil a budem vás milovať nech sa bude diať čokoľvek." Jeho dotyk na mojom brušku zoslabol.
„Lucifer?" Zatriasla som jeho telom. „Lucifer nerob mi to!"
„Mami plač, prosím."
Ako ma môže žiadať o niečo, čo už dávno robím. „Veď to už robím zlatko."
„Plač z celého srdca, mami."
„Dobre zlatko." Nechala som, aby celý môj smútok prevzal kontrolu nad mojim telom. Plakala som kvôli tej nespravodlivosti, ktorá sa na mňa zrútila. Plakala som kvôli tomu, že moja životná láska bola preč, keď som to zrazu započula.
Moje bábätko plakalo. Mohla som ho počuť tak živo v mojej hlave.
„Mami, drž otecka."
Zdvihla som ho na moje kolená a vzlykala som do jeho hrude."Prečo si ma opustil Lucifer. Nechcem ťa nechať ísť. Ja to sama n-nezvládnem. Vráť sa mi Lucifer." Jeho hruď bola celá mokrá od mojich sĺz.
Zrazu sa veľká ruka dotkla mojich vlasov. „Neplač zlatko. Som tu pri tebe." Zdvihla som hlavu a moje oči sa stretli s jeho červenými.
„Lucifer." Zhíkla som. „A- Ako?"
„Nie som si istý." Jemne sa usmial.
Objala som ho najsilnejšia ako som len mohla. „Je mi jedno ako, ale som rád, že som späť." Okamžite som spojila moje pery s jeho. Jeho ruka vošla do mojich vlasov a hrala sa s nimi, zatiaľ, čo naše jazyky si navzájom skúmali ústa.
Nakoniec ma uhryzol do spodnej pery, keď sme sa od seba vzdialili, videla som jeho červené oči ako boli naplnené láskou. No zároveň aj predtuchou.
Tušila som, že sa stane niečo veľké, chcela som o tom vedieť všetko. Som jeho spriaznená duša, takže mám právo byť po jeho boku, no musím vedieť proti čomu čelí. „Poďme domov. Musíme sa porozprávať."
ФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФ
Sedela som na Luciferových kolenách, pričom mi hladil brucho. Odvtedy, čo sa Lucifer prebral, bábätko nerozprávalo. Pomocou mysle som o tom, čo sa stalo dala vedieť Anite a Series. Cerberus ležal u našich nôh a pozoroval každého v miestnosti. Bolo zvolané naliehavé stretnutie v trónovej miestnosti. Vodcovia každého sektoru v pekle boli povolaní. V tejto miestnosti bolo viac než tisíc ľudí. Všetci boli iného druhu.
„Som si istý, že ste všetci cítili to čo sa stalo pred niekoľkými minútami. Ak nie, tak mi dovoľte, aby som vám to ukázal." Pred mojimi očami sa objavil obraz, na ktorom bojoval Lucifer proti dvom anjelom. Jedného z nich som poznala, bol to ten, ktorý sa mi objavil v sne.
Mohla som počuť a vidieť všetko. Sledovala som ako bojovali. Všetko sa dialo tak rýchlo. Videla som ako ho prebodol meč nekonečna, stlačila som jeho ruku na mojom brušku, aby som sa presvedčila, že je stále tu, a že je v poriadku. Kriky a nadávky naplnili celú miestnosť.
„Všetci ste si už vedomí že bude vojna." V miestnosti sa teraz ozvali hlasy súhlasu. Bolo nám jasné kto bude našim nepriateľom. „Nebo a Peklo vstúpi do vojny." V miestnosti bol hluk vzrušenia. „Nebo vie o tom, že ja a vaša kráľovná sme sa spojili, čím sme začali plniť proroctvo. Nezastavia sa dovtedy, dokým nás oboch alebo len jedného neuvidia zomrieť." Jeho hlas bol plný hnevu a odporu. „Vaša kráľovná teraz nosí budúceho dediča pekla, preto je našou hlavnou prioritou ju ochránim. Musíme robiť čokoľvek, aby sme to udržali v tajnosti pred našimi nepriateľmi. Kroky a postupy na vojnu medzi Nebom a Peklom prediskutujeme teraz a tréning sa začne zajtra. Nech toto stretnutie započne!"
