Luciferova kráľovná✓

Dvadsiata ôsma kapitola

Elizabeth

„T-Tehotná ?" Začala som koktať. „A-Ako ?"

Pobavene sa na mňa pozrela. „No, vy a Lord Lucifer ste mali sex, čo ste očakávali? Už som vám povedala, že nadprirodzené stvorenia nemajú antikoncepciu, pretože môžu otehotnieť len raz za niekoľko rokov. Toto bolo očakávané Lizzie. Vy a Lucifer ste sa spojili pred mesiacom a vaše obdobie tehotenstva trvá päť mesiacov, teda v ľudských podmienkach je to približne jeden mesiac a niekoľko týždňov."

„Ale nie je tu žiadny náznak alebo dôkaz." Ukázala som na svoje rovné brucho.

„Liz, nosíš dieťa démona, konkrétnejšie nosíš Luciferove dieťa. To znamená, že to dieťa už má nejaké schopnosti. Nie je to neobvyklé, že bábätká skrývajú svoju existenciu. Deti démonov to robia najdlhšie týždeň, no nikdy nie tak dlho ako u teba. Dieťa sa vlastne núti, aby ostalo vo veľkosti arašidového orecha, dokým sa nebude cítiť chcene a potom narastie cez noc."

Otvorila som ústa, no zároveň som ich ihneď zavrela. Ako sa to mohlo stať? Samozrejme, že ja a Lucifer sme mali už veľakrát sex, ale dieťa? Sme vlastne pripravení? Chce vlastne takto skoro dieťa? Budem lepšou matkou ako bola tá moja? „Neviem čo mám povedať."

Series ma hladkala po chrbte. „Dieťa sa musí cítiť milovane a chcene, aby sa ukázalo. Tvoje pochybnosti spôsobujú, že sa dieťa maskuje pred každým z pekla, dokonca aj pred jeho vlastným otcom. Takže sa nemusíš obávať, že to niekto vie. Odporúčam ti, aby si bola pokojná a čo najskôr povedala Lordovi Luciferovi o jeho dieťati. Nie je to muž, ktorý je rád, keď ho niekto klame a podvádza." Pohladila ma po hlave a zišla z postele. „Nemôžeme skontrolovať zdravie dieťaťa, keď sa maskuje. Tak zatiaľ jedz zdravo, a keď sa dieťa prestane skrývať, tak informujem Anitu a skontrolujeme zdravie dieťaťa."

Malý úsmev sa objavil na mojej tvári. „Ďakujem ti Series."

„V poriadku, kráľovná Elizabeth." Slabo sa poklonila a odišla.

Veľký výdych opustil moje ústa. Čo budem teraz robiť? Milujem to d- samozrejme, že ho milujem. Nedovolila som, aby sa mi v hlave tvorili negatívne myšlienky. Nechcem, aby sa on alebo ona cítil/a nechcene, ale akou budem matkou? Budem prísna ako moja matka?

Chcelo sa mi plakať, keď som si pomyslela, čo mi robila, keď som bola dieťa. Nie! Som rozhodnutá. Budem oveľa lepšia ako ona. Toto dieťa budem bezpodmienečne milovať. Postarám sa, že bude mať všetko, čo bude chcieť. Ak bude chcieť Mesiac alebo Slnko, tak mu ho dám. Budem mu/jej každý deň ukazovať ako ho/ju milujem, až do konca môjho života. Moje dieťa bude milované.

Roztrasenými prstami som si prešla po brušku. „Ahoj..." Zašepkala som a za chvíľu som zaspala.

Lucifer

Stál som pred bránami pekla a čelil som mojim dvom bratomꓼ Metatron a Raphael. Obidvaja vyzerali hrozivo. Sväté brnenie ich zakrývalo od hlavy až po päty a Raphael držal v ruku meč nekonečna. Bol vyrobený z ocele a zo sĺz môjho otca, lebo bol ukovaný ním.

Chcel som sa smiať. Moji dvaja mladší, nevlastní bratia si toto všetko naplánovali. Je veľmi ťažké sa dostať cez to sväté brnenie. Zaberie mi to približne tri sekundy. Sekundy, ktoré nemusím mať, ak ma prebodne meč nekonečna, zomriem naveky.

„Varovali sme teba aj tvoju spriaznenú dušu." Metatron začal hovoriť. „Vaše spojenie je bezbožné. Lord, náš otec sa nad ním mračí spoločne aj s ostatnými bratmi v nebi. Preto sme prišli, aby sme to zastavili."

Raphael zdvihol meč nekonečna a zaujal postoj. Nie je tu veľa zbraní s takou veľkou silou. Len tri. Jedna patrí Raphaelovi, druhá Michaelovi a tá posledná mne. Avšak ja som ju hodil do červeného mora pred miliónmi rokov. Teraz si želám, aby som tak neurobil. Nikto nevie jej polohu. Mohol by som otvoriť portál, no nedokázal by som jednou rukou prehľadávať celé more a zároveň sa aj brániť. Povzdychol som si a potichu sa zasmial.

No nebol by som diablom, keby som nemal rád trochu násilia.

„Nejaké posledné slová braček ?"

„Nie."

Pokrčil ramenami. „Toto je tvoj pohreb." Namieril si to na mňa s mečom nemiereným na moju hlavu s bleskovou rýchlosťou.

Očakával som, že sa to pokúsi ukončiť hneď, preto som bol pripravený. Vytiahol som zo zeme reťaze a vyhol sa jeho útoku, zároveň som obmotal reťaz okolo jeho pásu a sledoval som ako sa jeho brnenie taví. Pridal som viacej ohňa do reťaze, sústredil som sa na reťaz a pozoroval som ako jeho celé brnenie mizlo.

Počítal som sekundy, a keď som bol pri trojke, som odhodil jeho telo na miesto, kde bol predtýmꓼ presne vedľa Metatrona. Oheň na Rapaelovom brnení stále horel, až dokým ho úplne nezožralo. „To si tak slabý braček?" Zamračil sa Metatron.

„Ak si lepší, prečo to nevyskúšaš?" Raphael zavrčal, keď sa zdvíhal zo zeme. Raphael podal meč Metatronovi.

Povolal som si meč, ktorý som teraz držal nemierený k nim jednou rukou. Takýto meč nikdy nemohol zabiť anjela, no dokázal ho celkom dosť zraniť. Ale nie až tak, že by ho zabil. Metatron zavrčal a rozbehol sa proti mne.

Meč zase mieril na moju hlavu, no ja som odrazil útok. Trieskalo železo o striebro. Takto sme pokračovali asi hodinu. Snažil sa ma prebodnúť na nejakom mieste na mojom tele, no ja som každý útok odrazil. A vtedy som útočil ja. Rezal som všetko, čo mi prišlo do cesty. Jeho brnenie bolo tak poškodené, že ho už nechal zmiznúť. Jeho telu som spôsobil niekoľko modrín a rezov, no jemu to bolo jedno.

Zase mieril na moju hlavu. Bol som pripravený ten útok odraziť, keď jeho meč zrazu zmizol a ja som cítil ako ma niečo zozadu prebodlo.

Z môjho brucha bola vidieť čepeľ, spadol som na zem. „Braček, zabudol si, že to je môj meč?" Spýtal sa Raphael. „Môžem si ho privolať kedy chcem a tak som aj urobil. Toto je tvoj pád."

Nemohol som hovoriť. Cítil som bolesť a prvýkrát za milión rokov som krvácal.

„Nechajme ho tu zomrieť." Obidvaja prikývli a zmizli.

Meč nekonečna nechá svoju obeť paralyzovanú, až do jej smrti. Aké ironické, ja diabol som sa nedokázal ochrániť pred zahynutím na celú večnosť. Chcel som sa smiať, no nemohol som. Moja nádherná, malá spriaznená duša bude sama.

Moja malá kráľovná bude bez kráľa.