Luciferova kráľovná✓

Tridsiata druhá kapitola

Lucifer

Za dverami som sa prechádzal z miesta na miesto. Čo sa tam deje? Už desať minút som odtiaľ nepočul žiadny zvuk.

„Pane obávate sa?" Spýtal sa ma Galileo. Pozrel som sa do jeho očí a zazrel som v nich pobavenie.

„A čo ?" Odvetil som mu, no on mal stále v očiach to pobavenie.

„Tiež som bol taký, ale dovoľte mi dať vám priateľskú radu, Pane. Na konci toho čo budete počuť, tak bude všetko stáť za to." Aiden si vložil ruku do úst a začal ju cumľať.

Prikývol som a pozrel sa na Cerberusa, ktorý sa pozeral do priestoru. Pravdepodobne rozmýšľal nad Nanou. Už po storočia ich sledujem. Má k nej nejaké city, no nie je ochotný si ich priznať.

„Tlač!" Ozval sa Anitin hlas. Nasledoval krik mojej spriaznenej duše.

Potom prestal a tak sa to opakovalo znovu a znovu. Cez naše telepatické spojenie si vylievala celú svoju zlosť na mne. Nadávala na mňa. „Lucifer, ty sebecký bastard. Urobil si ma tučnou ako je veľryba a teraz mi naše dieťa ide urvať vagínu!"

Počul som ako sa Galileo spoločne s Cerberusom chichotajú.

„Už nikdy nebudeme mať sex a tvoj penis odpadne, lebo ho úž nikdy nebudeš používať!" Obávam sa, či to myslí vážne.

„Vytiahnite ho!" Prosila a o sekundu neskôr som počul ten najkrajší zvuk na svete. Plač nášho syna.

O pár minút vystrčila hlavu z dverí Nana. „Pane, môžete sa ísť pozrieť na vášho syna."

Odstúpila od dverí a ja som vošiel do spálne. Naše dieťa bolo zabalené do uteráku a Elizabeth sa naňho usmievala, zatiaľ čo ho držala na rukách. Pozrela sa mňa so žiarivým úsmevom, moje srde z neho podskočilo. „Poď sa stretnúť s naším dieťatkom Lucifer." Pomaly som k nim prišiel a Elizabeth mi ho začala podávať. „Podopri jeho hlavičku."

Vzalsom si ho od nej a podoprel mu hlavičku. Uhol som uterák z jeho tváre.

Bol nádherný. Mal bacuľaté pery a líca. Jeho riasy mal po svojej matke. Mal presne také vlasy ako mám ja a Elizabeth. Bol perfektnou kombináciou nás. Po líci mi stiekla slza.

„Aké je jeho meno, môj pane?" Spýtala sa Anita. Obzrel som sa na skupinu ľudí, ktorá sa už nachádzala v našej spálni a pozerali sa na svojho budúceho princa.

„Zaidyn Remor Morning Star."

ФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФФ

O dva týždne neskôr

Sedela som vo vani spoločne s Luciferom a Zaidynom. Jeho oči sa vždy zväčšia, keď naňho vyprsknem trochu vody. Tieto dva týždne boli najlepšie v mojom živote.

Zaidyn spával pravidelne a nikdy neplakal. Všetko skúmal a spoznával.

Pred týždňom sme pozvali všetkým, aby sa prišli pozrieť na svojho budúceho princa. Každý doniesol so sebou nejaký darček, takže niektoré z nich sú ešte neodbalené. Celý ten proces bol nudný a stále sa opakoval. No on bol celý čas hore a stále sa usmieval. Stvorenia prišli, poklonili sa, pozdravili, predstavili sa a zanechali nám dar.

Bolo to akoby si zapamätával mená a tváre všetkých, ale to je asi nemožné.

Oprskala ma voda a miestnosťou sa rozliahol smiech.

Tvárila som sa prekvapene a pozrela som sa do očí môjho malého bábätka. „Zai ty si oprskal maminku?"

S úsmevom prikývol, čo ma zanechalo v šoku. Luciferove gény prekvapovali každého. Zai za posledné dva týždne vyrástol veľmi rýchlo. Už dokázal sedieť a aj liezť. Jeho telo vyzeralo ako keby mal šesť mesiacov a nie dva týždne.

Bála som sa toho, že rýchlo rastie, avšak Lucifer ma upokojil, že za týždeň by už mal rásť ako normálne dieťa. Deti démonov prestanú fyzicky rasť v ich osemnástich rokoch, a keď sú deťmi ich telá rastú rýchlo preto, aby sa dokázali ochrániť pred pádmi a pred inými vecami.

Ešte mi povedal, že si všíma každú vec, ktorú niekto urobí, aby ju jeho telo neskôr dokázalo tiež zopakovať.

„Maličká?" Pozrela som sa na muža mojich snov.

„Áno, láska."

Zatvoril si oči na dve sekundy, páčilo sa mu ako som ho oslovila. „Chcem ti ukázať trik, ktorý sme so Zaidynom trénovali."

Lucifer bral Zaidyna každý deň a niečo ho učil.

„Ukážte mi ho." Keď luskol prstami, tak Zaidyn nebol v mojom náručí, ale vznášal sa nad vodou. Jeho malinké nožičky sa jej jemne dotýkali.

„Zai ukáž maminke trik." Jeho oči sa rozšírili, keď zrazu z jeho chrbta vyšli čierne, jemné krídla.

Dvakrát s nimi zamával a tak sa udržal vo vzduchu. Rukou som si prekryla ústa. „Mamička je na teba tak hrdá, ale-"

Z úst mi vyšiel vzlyk. Pozeral sa na mňa zmätene. „Prečo plačeš maličká ?"

Otočila som sa a silno som objala Lucifera, zatiaľ čo som potichu plakala. „Rastie príliš rýchlo."

Uškrnul sa. „Nie je ako normálne dieťa. Má len dva týždne a ty máš celý život no to, aby si ho videla. Tak neplač, dobre?" Jemne ma pohladil po chrbte.

„Dobre." Ešte raz som potiahla a opustila som jeho náruč. Pozrela som sa na nášho chlapčeka. Stále sa na mňa zmätene pozeral. O chvíľu sa jeho modré oči zmenili na červené. „Lucifer, čo sa to deje?" Vystrašene som sa spýtala.

„Snaží sa ťa prečítať."

„Prečo?"

„Pretože ťa videl plakať. Snaží sa zistiť prečo a zároveň sa snaží zistiť riešenie na túto situáciu." Pozrela som sa na naše bábätko.

„Mama." Rozšírili sa mi oči.

Vážne práve povedal mama?

„Mama." Z mojich očí vyšli čerstvé slzy.

„Poď k maminke." Zamával s jeho krídlami, a keď mi pristál v náručí, tak ich zatiahol. „Mamička je na teba hrdá Zaidyn." Začala som ho bozkávať po celej tvári. „Si moje slniečko." Silno som ho objala, keď si zrazu zívol.

„Niekto je unavený." Lucifer sa usmial. „Poďme ho dať do postieľky." Prikývla som a teleportovala som sa do jeho izby so županom na sebe.

Keď som sa tam dostala, tak ma tam už čakal Lucifer. Jemne som ho položila do jeho kolísky a pozorovali sme ako pomaly zaspával. Hmkala som melódiu z pesničky: you are my sunshine, zatiaľ čo Lucifer spieval.

Keď sme skončili, tak Lucifer vyzeral unavene. Lucifer zavolal Cerberusa, aby dal na neho pozor.

Za tri hodiny ho zobudím, aby som ho nakŕmila. „Vieš, že ťa milujem, však?"

Usmiala som sa a pozrela sa na Lucifera. „Samozrejme, aj ja ťa milujem." Pomaly som ho pobozkala. „Každý deň po zvyšok večnosti."

„Každý deň po zvyšok večnosti."

Cerberus sa neskôr zjavil v miestnosti a uklonil sa na pozdrav. Išiel ku kolíske, sadol si vedľa nej a zavrel si oči, akoby spal.